Na internete ako doma
 

Na internete ako doma

14.12.2015

Zdroj: tyzden.sk, Strana/Poradie správy: 0, Rubrika/Relácia: Časopis, Dátum: 13.12.2015, Autor:

http://www.tyzden.sk/casopis/28666/na-internete-ako-doma/

...vytvorme im bezpečné prostredie doma a buďme im dobrým vzorom.
Keď smartfóny, tablety a notebooky opustia tieto Vianoce baliaci papier, potešíme sa rozžiareným očiam našich ratolestí a spokojne budeme sledovať, ako šikovne s nimi narábajú, aktivujú ich, nahadzujú údaje, sťahujú appky... Čaká ich toľko práce, na celé sviatky! Vzápätí sa posťažujeme, že tie Vianoce nie sú ako kedysi, už sa spolu ani nerozprávame, len hľadíme do obrazoviek. Čo s tými našimi virtuálnymi deťmi bude, veď ony sa ani nebudú vedieť normálne porozprávať!
Zabudnite na virtuálnu generáciu„Virtuálna generácia neexistuje a my sa s tým musíme nejako vyrovnať,“ tvrdí uznávaný odborník na tému internetu, online identity a vzťahov David Šmahel, profesor Masarykovej univerzity v Brne. Paradoxne to povedal na konferencii nazvanej Virtuálna generácia. Svoje tvrdenia opiera o výsledky výskumu World Internet Project, v ktorom porovnal dáta z roku 2006 a 2014. Generácia 15- až 19-ročných z roku 2006 sa takmer v 50 percentách zhodla, že sa im na internete komunikuje lepšie a sú online viac otvorení. O osem rokov neskôr sa z mladých tej istej generácie (dnes vo veku 20-29 rokov) rovnako vyjadruje necelých 40 percent. Tento pokles Šmahel vysvetľuje tým, že v tínedžerskom veku je online prostredie ľuďom jednoducho bližšie. Poznajú technológie, ale tiež sa ešte len učia komunikovať. Rozprávať sa tvárou v tvár im môže byť nepríjemné, hanbia sa a online prostredie je skvelým miestom, kde si debaty môžu vyskúšať, majú čas nad odpoveďou porozmýšľať a výzor tam nehrá až takú rolu. Ako starší prechádzajú viac do offline komunikácie.
Obľúbenosť rozprávania sa cez digitálne zariadenia Šmahel vysvetľuje aj pribúdaním nástrojov ako messenger, whatsapp, Skype, sociálne siete, ktoré nám ponúkajú jednoduché a efektívne cesty, ako sa s ľuďmi spojiť. Potvrdzuje to aj slovenský výskum INstantne z tohto roku. Slovenskí tínedžeri sú najčastejšie online s kamarátmi (až 83 %) a využívajú najmä sociálne siete a platformy digitálnej komunikácie (youtube, facebook, messenger), cez ktoré komunikujú denne.
Názory rodičov, či ich potomkovia majú byť na nete, sú polarizované. Na jednej strane je neobmedzený prístup, na druhej strane je prílišná démonizácia siete, v rámci ktorej sa vyzdvihujú najmä riziká a potreba ochrany pred online svetom. Podľa výskumu EU Kids online 2014 by rodičia mali skúmanie internetu u svojich detí podporovať už od raného veku, pretože čím viac zručností nadobudnú, tým lepšie budú vedieť využívať všetko pozitívne, čo internet ponúka. Ako rodičia však musíme byť informovaní o výhodách a rizikách online sveta. Pri aktivitách s deťmi treba klásť dôraz na pozitívny obsah a to, čo ich rozvíja a baví. O rizikách treba deťom rozprávať a učiť ich, ako si s nimi poradiť: napríklad blokovať nevyžiadané kontakty, mazať správy, využívať reportovanie a ak sa stretnú s nebezpečenstvom alebo dostanú do problémov, aby vedeli, že sa na nás môžu obrátiť. Tiež im treba dať jasné pravidlá pre aktivity na internete, ako je, povedzme, rešpektovanie vekových limitov.
Ako sa zabiť 10 000 krát. Výskum tiež ukázal, že deti nerozumejú používaniu osobných nastavení. Môžeme im pomôcť s ich úpravou, mali by si zvyknúť ich pravidelne kontrolovať. Deti učíme chrániť aj súkromie iných tak, že nezverejňujú informácie a fotky bez súhlasu. Je možné, že vaše deti vedia o online svete viac ako vy. V tom prípade môže byť zaujímavé, ak pokúsite upraviť ich aj vaše bezpečnostné nastavenia spoločne. Návod a množstvo praktických rád, ako sa s deťmi o internete a jeho rizikách rozprávať, nájdete na stránke detinanete.sk.
Napriek našim snahám nám deti nepovedia všetko, čo na nete robia. Marek Madro, riaditeľ Internetovej poradne pre mladých IPčko.sk, hovorí: „Je prirodzené, že mladí hľadajú na internete informácie napríklad o sexe a nepýtajú sa na to rodičov. V ťažkých situáciách, ktoré samy nevedia vyriešiť, by však mali vedieť, že bezpečie a pomoc nájdu práve doma. Naozajstný problém je, ak mladí nemajú vo svojich rodičoch a rodine dôveru, bezpečnejšie sa cítia na internete, a tam aj hľadajú pomoc. Nezáleží pritom, či si rodičia myslia, že bezpečie vytvárajú. Dôležité je práve to, ako to vnímajú ich deti.“
Ak dieťa v krízovej situácii hľadá pomoc na webe, môže to dopadnúť dobre – ak natrafí na múdre rady, dobrého priateľa alebo odbornú pomoc. Alebo sa to môže skončiť veľmi zle. SEO konzultant Ján Januška na konferencii ukázal, že napríklad slovné spojenie „ako sa zabiť“ bolo za 12 mesiacov na Slovensku vyhľadávané až 10 000-krát. Dieťa sa tak môže dostať k praktickým návodom aj ku skupinám, kde si ľudia navzájom radia, ako si napríklad zlomiť ruku, ak sa bojí písomky z matematiky. Netreba však vidieť problém v tom, čo sa dá nájsť na nete. Dôležité je pýtať sa, prečo sa v takejto situácii vôbec nachádza? Prečo nevie nájsť pomoc a podporu v rodine a okolí?
Ako v realite, tak aj na internete. Univerzálnou radou pre deti je, aby sa na internete správali tak ako v realite. Dôverovali a zdieľali informácie s tými, ktorým by dôverovali aj offline, nepísali niečo, čo by v realite nepovedali. Internet nám totiž dáva falošný pocit otvorenosti a bezpečia, odborne nazývaný ako disinhibičný efekt. Máme pocit, že sa môžeme zdôveriť ľuďom, ktorým by sme normálne neverili, že môžeme hovoriť veci, za ktoré nemusíme niesť zodpovednosť. Naše deti by mali vedieť, že ak budú niekoho na internete urážať alebo kritizovať, mali by mu to vedieť povedať aj do očí a niesť následky. Proti nenávistným výrokom na internete sa tento rok rozbehlo viacero kampaní napríklad nehejtuj.sk alebo povedzmitodooci.sk ktoré poskytujú dobrý informačný základ, ako sa s nimi na túto tému rozprávať.
Ďalší aspekt disinhičného efektu je, že v komunikácii cez internet si vysvetľujeme výroky druhej strany na základe našich vlastných vedomostí a skúseností, pričom realita môže byť úplne iná. Vetu „Som vysoká blondína“ si každý vysvetľuje podľa svojich predstáv, a tak pri stretnutí naživo môže byť sklamaný. Preto si treba overovať informácie do drobných detailov a zisťovať, či sme skutočne porozumeli tomu, čo chce ten druhý povedať. Blondínky sa napríklad spýtame: „Máš modré oči?“ Odpoveď „Nie, hnedé...“ vie úplne premiešať karty.
Rovnako ako v realite, i v online svete nás môže podraziť aj kamarát. Zrada sa však šíri rýchlejšie a má väčší dosah. Marek Madro hovorí, že ľudia, ktorí tlaku takejto situácie nevedia čeliť, sú väčšinou tí istí, ktorí by to nezvládli ani v offline svete. Asertívny, sebavedomý človek, ktorý sa vie sám na sebe zasmiať, sa s takými situáciami vyrovná lepšie. Dospievajúce deti sú však citlivé a podpora rodiča bude v takejto situácii zásadná.
Závislosť od internetu nevzniká sama od seba. Pohľad na dieťa alebo tínedžera ponoreného do online sveta vyvoláva v hlavách rodičov myšlienku: „Nie je moje dieťa od internetu závislé?“ Treba povedať, že toto slovné spojenie používame nadmerne aj v situáciách, ktoré sa skôr týkajú zlozvykov. Keby by sme mali spozornieť?
Henrieta Roľková z Fakulty psychológie Paneurópskej vysokej školy hovorí, že pre závislosť od internetu musí byť prítomných naraz päť znakov. Dieťa je internetom zaujaté, rozmýšľa, čo tam robilo a čo bude robiť. Stále chce byť na internete dlhšie a dlhšie. Nedarí sa mu prerušiť alebo ukončiť online aktivity a prekračuje čas, ktorý si na to plánovalo. Súvisí s tým aj zmena nálady – ak má vypnúť internet, je nepokojné a podráždené. Zásadné je, aby popri týchto piatich znakoch bola splnená aspoň jedna z troch podmienok, ktoré dokazujú, že internet zasahuje a mení života dieťaťa. Buď pre internet ohrozuje svoje vzťahy alebo školu – má zlé známky, chodí poza školu, nezaujíma sa už o blízkych ľudí, stratilo záujem o koníčky. Alebo klame o tom, že internet používa nadmerne. Tretia možnosť je, že internet využíva ako spôsob úteku od problémov.
Závislosť od internetu nevzniká sama od seba, jej dôvod treba hľadať inde ako v používaní internetu. Je dôsledkom predošlých problémov, pred ktorými človek uniká do online prostredia. „Väčšina pacientov trpí pôvodne poruchou správania, depresiami, fóbiami a k nim sa závislosť od internetu len pridruží“ uvádza Roľková vo svojom príspevku v Zborníku ku konferencii (voľne stiahnuteľný na www.virtualnageneracia.sk).
Henrieta Roľková upozorňuje na silu rodičovských vzorov. Deti najviac napodobňujú to, čo vidia. Ak ani my voľný čas netrávime vonku, čítaním kníh, športom alebo koníčkami, ale surfovaním po sociálnych sieťach, ak pri večeri každý hľadíme do svojho zariadenia, deti budú robiť to isté. Preto je naša úloha odmalička im ukázať rozmanité offline možnosti, vytvoriť si rodinné rituály bez obrazovky a vo vzťahu k online svetu ich naučiť nebyť len nekritickým prijímateľom všetkého, čo internet na nich vypľuje. Ak to však ani my nevieme, ťažko budeme očakávať, že naše deti budú iné.

Mimochodom, podľa výskumu INstante si len tretina opýtaných tínedžerov priala na Vianoce digitálne darčeky. Ostatní by chceli radšej niečo iné – najmä peniaze, kultúrne alebo športové zážitky či oblečenie. Perfektným darčekom však môže byť aj to, ak si nájdeme čas, aby sme s našimi deťmi tak naozajstne boli.
.autorka je spolupracovníčka .týždňa.

Naspäť

 
Naspäť hore