Reakcia na článok o zaujatosti
 

Reakcia na článok o zaujatosti

07.12.2015

Ústavný právnik Pavel Holländer napísal do .týždňa reakciu na text redaktora Martina Mojžiša, týkajúci sa zaujatosti sudkyne pri rozhodovaní o prípade Fakulty práva PEVŠ. Nakoľko ide o zaheslovaný text, uvádzame ho celý.
http://www.tyzden.sk/casopis/28523/pat-minut-o-sudcovskej-zaujatosti/

Minúta prvá
Martin Mojžiš je mojím obľúbeným autorom .týždňa i aktérom Lampy. Nahliadajúc na jeho vystúpenia pohľadom kolegu pôsobiaceho v odlišnej oblasti, obdivujem jeho pedagogické nadanie i nadšenie pre svoj odbor. V jednom z jeho novembrových článkov (Fico – pán európsky, text vyšiel na internetovej stránke .týždňa) som sa pozastavil nad poznámkou z hľadiska témy článku len vedľajšou, o zaujatosti sudcu: „V roku 2015 pozastavil minister školstva Paneurópskejvysokejškole právo prijímať študentov a udeľovať tituly bakalár či magister v odbore práva.... Škola napadla rozhodnutie ministra na súde a dosiahla uznesenie o odklade vykonateľnosti tohto rozhodnutia... sudkyňa, ktorá vydala rozhodnutie o odklade vykonateľnosti, sama na tejto škole na čiastočný úväzok prednášala.) Súc „zaujatým“, totiž učiteľom pôsobiacim na tejto škole, nemám v úmysle robiť advokáta ani jej, ani spomenutej sudkyni. Nakoniec, „kauza“ odkladu uvedeného rozhodnutia ministra vyvolala v časti tlači vzrušené, vo vzťahu k tomuto odkladu kritické reakcie, a to aj z pera renomovaných právnikov. Hovorím si, že by azda bolo fér ponúknuť čitateľovi aspoň ten najstručnejší náhľad na samotný pojem zaujatosti sudcu.

Minúta druhá
Rozhodovanie o veci nestranným a nezávislým sudcom je jedným z pilierov práva na spravodlivý proces. Kategória nestrannosti sudcu bola pôvodne vnímaná v rovine subjektívnej ako vyjadrenie vnútorného vzťahu sudcu k meritu prejednávanej veci a k osobám účastníkov daného konania, prípadne k ich zástupcom. Vychádzajúc z tohto náhľadu k vylúčeniu sudcu z prejednania a rozhodnutia veci môže v zásade dôjsť až vtedy, keď je evidentné, že sudcov vzťah k danej veci, účastníkom alebo ich zástupcom dosahuje takú povahu a intenzitu, že i napriek zákonom stanovenej povinnosti nebude môcť alebo nebude schopný nezávisle a nestranne rozhodovať. Pod vplyvom judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva sa táto dvesto rokov trvajúca európska tradícia opustila a pri posudzovaní námietky zaujatosti sa začala nestrannosť posudzovať i z hľadiska objektívneho, t. j. z pohľadu toho, ako sa vzťah sudcu k veci a zúčastneným osobám javí zvonka, ako sa javí či môže javiť verejnosti. V prípade pozitívnej odpovede sa konštatuje dôvod jeho vylúčenia i napriek nepreukázaniu subjektívnej zaujatosti.

Minúta tretia
V priebehu dvadsaťročného sudcovského pôsobenia na Ústavnom súde ČR som dôsledne – v rozpore s európskym trendom – presadzoval reštriktívny prístup k posudzovaniu dôvodov vylúčenia sudcu pre zaujatosť, a to najmä vo väzbe na objektívnu zaujatosť. Vychádzal som pritom z tých najvyšších nárokov na morálnu i profesijnú úroveň sudcovskej osobnosti, na jeho fundamentálnu povinnosť rozhodovať – a to i za cenu konfliktov so svojím okolím, a konečne som vychádzal i zo skúsenosti s obštrukčnou praxou zneužívajúcou vylúčenie sudcu pre zaujatosť, a to či už za účelom predlžovania súdneho konania, alebo za účelom dosiahnuť výmenu objektívneho, vecne presného a spravodlivého sudcu (nakoniec, postačuje niekoľko článkov v tlači a vec vonkajšieho náhľadu pre posúdenie objektívnej zaujatosti pohľadom zvonka je vyriešená...; ako hovorí Jan Werich, komentujúci rozhovor Švejka s hostinským Palivcom: „Pár dobře zvolených puntíků a z mocnáře byla selka. Anebo ze selky mocnář.“).

Minúta štvrtá
Vo veci „protagonistky“ nášho príbehu Najvyšší súd rozhodol o jej vylúčení z prejednávania a rozhodovania danej kauzy. Urobil tak vychádzajúc z konštatovania objektívne nahliadanej zaujatosti, pri absencii preukázania jej subjektívnej zaujatosti. Dôvodil, že skutočnosť pedagogického pôsobenia na škole, ktorej status či práva sú predmetom rozhodovania, zakladá pohľadom zvonka, objektívnym pohľadom, pochybnosti o nestrannosti sudkyne. Týmto záverom z pohľadu komparatívneho nijako nevybočil z európskeho trendu. Najvyšší správny súd Českej republiky v dvoch kauzách z rokov 2014 a 2015 (Nao 378/2014, Nao 247/2015) v podobných prípadoch sudcov správnych senátov krajských súdov rozhodujúcich o právach školy, na ktorej v obmedzenom rozsahu pedagogicky pôsobili, rozhodol rovnako.

Minúta piata
Vývoj európskej demokratickej ústavnosti v predchádzajúcom polstoročí je spojený s princípom proporcionality, t. j. s hľadaním miery vecí pri posudzovaní a rozhodovaní konkrétnych súdnych káuz, s pomeriavaním v kolízii sa ocitajúcich hodnôt, princípov, záujmov. Záveru o prítomnosti zvonka nahliadanej objektívnej zaujatosti sudcu tak môže kolidovať napríklad povaha rozhodovanej veci, v ktorej prijaté rozhodnutie sudcu smeruje proti prijatému rozhodnutiu vrcholných predstaviteľov exekutívnej moci (tento moment sudcovského rozhodovania a jeho „následky“ som mal príležitosť mnohonásobne zažiť a v takýchto prípadoch len ťažko možno konštruovať protismerne zameranú zaujatosť sudcu). Môže jej ďalej kolidovať moment neodkladnosti rozhodovania spojený s rozhodovaním o odklade vykonateľnosti žalobou napadnutého rozhodnutia, ktoré nie je rozhodnutím vo veci samotnej. Môže jej kolidovať obštrukčný a procesné právo zneužívajúci postup protistrany. Nuž teda, stálo by možno za to, skôr než vynesieme či v tejto, či v iných veciach definitívne závery, riadiť sa tým prastarým príslovím: dvakrát meraj a raz...

Pavel Holländer je ústavný právnik. Narodil sa v Lučenci, vyštudoval právo na Právnickej fakulte UK v Bratislave. Zameriava sa na otázky filozofie práva a štátovedy. Pôsobil ako sudca na Ústavnom súde ČR, dnes učí na Paneurópskej vysokej škole v Bratislave.

 

Naspäť

 
Naspäť hore