Jozef Gönci: Slovenský šport zažíva návrat do života po vážnej chorobe

Dvojnásobný držiteľ olympijskej medaily, majster sveta v športovej streľbe, a v súčasnosti viceprezident olympijského výboru – Mgr. Jozef Gönci je jednou z najúspešnejších osobností slovenského športu. Bude sa podieľať sa aj na výučbe študijného zamerania “športové právo” na Fakulte práva PEVŠ. Prečítajte si rozhovor, v ktorom prezradí, kde vidí slabiny a riešenia pre situáciu v športe.

 

Stretli ste sa so situáciou, kedy ste (pri športe) potrebovali pomoc/rozhodnutie právnika?

 

Ak by som mal odpoveď trochu zjednodušiť, tak áno.  Moja manželka je právnička a pri svadobnom obrade sa musela rozhodnuť, či si ma vezme (úsmev).

Čo sa ale týka podstaty otázky, samozrejme. Sú situácie kedy je rada, či služba právnika nevyhnutná. Ako bývaly športovec som často konzultoval sponzorské zmluvy, resp. podmienky spolupráce s partnerom, ktorý ma ako športovca chcel marketingovo zobchodovat pre vlastnú značku. Často mám aj dnes potrebu konzultovať a radiť sa s právnickym prostredím, pretože z hľadiska súkromneho, či pracovného sa bez odbornej rady tažko zaobídete.

 

Aká je podľa vás situácia v športovom práve v súčasnosti? Ako ju pociťujú športovci?

 

Najdôležitejšie je, aby sme nepracovali pod vplyvom informačného embarga zo strany štátnych orgánov, a aby bol šport riadený systémovo. Priestor, v ktorom pracujeme patrí výlučne do kompetencie športových odborníkov a na úrovni komunikácie so štátom by mal vyvolať odbornú debatu, ktorej výsledkom je vzájomna korelácia pri tvorbe štátnej politiky v oblasti športu.  Momentálne prebieha a je jasne definovaná snaha vybudovať taký systém, ktorý na každej úrovni riadenia športu bude pracovať s podporou štátu a súkromného sektoru v prospech lepších podmienok pre rekreačný a vrcholový šport na úrovni európskych štandardov. Práve pri jeho tvorbe je dôlezité, aby všetky schválené koncepcie a iné legislatívne zámery boli správne prepísane do smerníc, stanov a zákonov. Samotný právny názor je samozrejme podstatný aj z hľadiska nastavenia kontrolných mechanizmov v aplikačnej praxi s ohľadom na metodické usmernenie danej koncepcie.

Momentálnu situáciu v športovom práve možno zhodnotiť tak, že sa na Slovenskom olympijskom výbore vykreovala “LPK, legislatívno – právna komisia”, šikovných právnikov, tzv. sympatizantov športu, ktorí bezodplatne odvádzajú vysoko profesionálnu prácu. Zároveň ich treba pochváliť aj za to, že zabezpečujú neustály servis informácii a výklad NZoŠ pre športové organizácie. Je tu aj otázka budúcnosti slovenského športu. Ak by mala vzniknúť strecha športu ako jediného lídra a partnera v komunikácii so štátom v oblasti štátnej politiky pre šport, potom je dôležité aby komunikácia prebiehala na oboch stranách nomináciami odborne spôsobilých zástupcov, čiže aj z právneho prostredia.  Osobne sa o budúcnosť športového práva neobávam.

 

V čom vidíte nedostatky akuálne situácie?

 

Športové právo je aktívne iba natoľko, nakoľko ma zabezpečené úlohy, informačné zdroje a konektivitu so športovým hnutím a štátom. Jeho efektivita práce je často ovplyvnená personálnou cirkuláciou, alebo odvolávaním ľudí v riadiacich pozíciach štátnej správy, ale aj v ich nedostatočnej odbornej spôsobilosti. Nikto nevie, kde tento “fenomén úcty” voči práci našich predchodcov vznikol, ale často s príchodom nového ministra sa mení aj personalistika. Nie všetko je predsa zlé. No každý nový chce neustále niečo vylepšovať, až sa nakoniec systémová práca vytratí a spoliehame sa často na výhody a kontakty vplyvných, ktorí dokážu komunikať rôzne zámery na najvyššej úrovni štátnej moci, čo samozrejme oslabuje autonómiu športu. To určite správne nie je a odráža to aj miera záujmu a dôvery verejnosti k športu a jeho problémy. Komunikačný uzol je často v rukách politickej moci.

Agenda športu je natoľko rozmanitá, že sa musí prerozdeliť naprieč celému hnutiu bez ohľadu na politickú orientáciu, či druh športu-

Efektívne by bolo, keby sa štát “mohol” spoľahnúť na už nastavené mechanizmy pri správe športu tak, aby sme v dôsledku ambícií politikov v každom funkčnom období zmeny vládnej moci nezačínali od začiatku a vždy personálnou výmenou v riadiacich pozíciach športu, aj vtedy, keď to nie je nutné.

Športu politika nevadí a politike šport asi tiež nie. V ich vzťahu postačuje rešpekt a slušnosť a možno by sme potom v športe nemuseli politicky upratovať tak často, že nám neostáva dostatok času na prácu. Úlohy športu sú jasne definované a nateraz v takom objeme, že miestami obmedzujú naše priority venovať potrebnú starostlivosť športovcom, ich pracovným podmienkam a sociálnemu zabezpečeniu… Pre kvalitné športové právo je podstatné pracovať s tímom odborníkov a aj napriek občasným nezhodám v komunikácii by jeho snahou malo byť vždy zoceliť postoj a myšlienky športového hnutia.

 

Ako vnímate budúcnosť športu na Slovensku? Cítite posuny aj s novým zákonom o športe? 

 

Prepis akýchkoľvek prijatých záverov a koncepcií odborných komisií do podoby štátnej legislatívy je úlohou právneho prostredia. Dbať treba hlavne na to, aby obsah bol stručný a zrozumiteľný, pretože ho čítajú a riadia sa ním ľudia a organizácie, fakticky celé športové hnutie. Pri plnení mnohých ďalších úloh z programového vyhlásenia vlády a tvorby ďalších koncepcii v oblasti:

 

• Štátnej politiky pre tvorbu finančného a informačného uzla športu,
• Optimalizácie činnosti rezortných stredísk,
• Výzvy v rámci budovania športovej infraštruktúry,
• Rebríčka najvýkonnejších športovcov SR,
• Projektu TOP Tím
• Marketingu a sponzorstva v SR,
• Podnikania športových odborníkov
• Jednotnej športovej uniformity reprezentácie SR,
• Športových poukazov pre deti,
• Projektov medzirezortného konzorcia “obrana, vnútro, školstvo, pôdohospodárstvo, práca a sociálne veci, financie…”pre projekty vedy a výskumu v športe,
• Hlavných metodikov športu v športových zväzoch,
• Univerzitného športu a športových škôl,
• Vzdelávania športových odborníkov
• Hľadaní nových lídrov v športe,
• Postkariéreho života športovcov,
• Agendy SOV, SPV, ADV
• Medzinárodých a recipročných vzťahov v športe
• Organizovaní športových podujatí
• Strechy športu
• Fondu pre podporu šport

 

Je dôležité správne nastaviť spoluprácu štátu a športoveho hnutia, čize politikov, športových funkcionárov, metodikov, trénerov, právnikov, kontrolórov, športovcov, dobrovoľníkov atď-

 

Agenda športu môže byť rozsiahla iba natoľko, aby efektivita finančných a personálnych vstupov do športu nebola zobdchodovaná iba v časti jej teórie “byrokracie”, ale hlavne v jej praktickej časti. Ďalej, aby optimalizovala zámer vytvoriť slušné podmienky pre kvalitnú prípravu našich športovcov-reprezentantov a aby sa pomer finančných investícii pri efektívnom riadení športu pomaly preklápal väčšou váhou do praxe, kvalitnejších podmienok pre šport a infraštruktúry.  Inak systém mať lepší nikdy nebudeme. 

 

Pokiaľ to nejde, sú dve možnosti:

1. potrebný dialóg na úrovni ministerstva financií s výsledkom zvýšenia rozpočtu do športu,
2. zmierniť nápor byrokracie na administratívu športových organizácií, vyplývajúci z požiadavky štátu pri tvorbe NZoŠ z dôvodu nedodržania tzv. “transparentnosti za viac penazí do športu”.

 

Ak by ste mohli čokoľvek v slovenskom športe zmeniť, zlepšiť, čo by to bolo?

 

Zákon o športe sa snaží odzrkadľovať mnohé požiadavky hnutia a samozrejme v súlade so štátnym rozpočtom hlavne finančnú stabilitu športu na Slovensku. No vzhľadom k systémovému riešeniu v tomto smere si prajem, aby vždy plnil aj funkciu ochrany autonómie športu, pred jeho možným zneužitím v rôznych politických súbojoch.

Slovenský šport zažíva návrat do života po vážnej chorobe a rešpektovanie pomeru záťaže a regenerácie, kvalitnej odbornej starostlivosti a vzájomného vzťahu medzi pacientom a doktorom, sú pre neho z hľadiska udržania si zdravia a SYSTÉMOVEJ opatery o živý organizmus dôležité. Riadiť ho znamená rešpektovať jeho emócie, úspechy, ale aj starosti.

Samozrejme “tvorcovia” NZoS vychádzali aj zo skutočnosti, že aplikačná prax ukáže niektoré nedostatky a prerozdelenie rezortov po voľbách 2016 ostane v čo najpriaznivejšom pomere, čiže v takom, aby sme pre prípadne jeho nedostatky mali k dispozícii konštruktívnu debatu s partnerom, v ktorého správe “ŠPORT” bude.

Máme šancu vybudovať slušné podmienky pre športový život na Slovensku a stať sa lídrom s vlastným know-how, ale aby tomu tak bolo, musíme rešpektovať pojem “tímova identita”, kde začína a končí náš úspech.

 

 

<<< Späť