Vzdelávanie presahuje hranice akademickej pôdy – rozhovor s JUDr. Stanislavom Ďuricom

Kontakt so živým profesionálnym odvetvím je pre právnickú prax rovnako dôležitý ako pre každú oblasť vzdelávania. Fakulta práva si tento fakt uvedomuje a preto v spolupráci so svojimi partnermi vo vzdelávaní vedie právnikov, ktorí sú zaujímaví pre prax počas aj po ukončení vysokoškolského štúdia. Významným partnerom Fakulty práva PEVŠ je advokátska kancelária Squire Patton Boggs. Stretli sme sa s JUDr. Stanislavom Ďuricom, ktorý je senior právnik a advokát v tejto advokátskej kancelárii. Naši študenti ho poznajú z odborných prednášok, s ktorými na našej akademickej pôde hosťoval viackrát. Pozreli sme sa bližšie na prácu vo veľkej advokátskej kancelárii, na prípady a lásku k povolaniu a na to, či je trh preplnený právnikmi. Samozrejme, zisťovali sme tiež, akí sú tí naši absolventi a študenti v praxi.

R: Kto sú Squire Patton Boggs?

Ď: Squire Patton Boggs je medzinárodná advokátska kancelária, ktorá má 47 pobočiek v 20 krajinách sveta. V Slovenskej republike pôsobí viac ako 27 rokov a poskytuje svojim klientom služby v rôznych oblastiach práva. Pôvodne síce kancelária „pochádza“ z USA, avšak v Európe má stabilnú pozíciu a rozvíja sa do ostatných častí sveta, ako je napr. India, Afrika, či Blízky Východ.

R: Aké výhody má právnická kancelária, ktorá je pobočkou veľkej medzinárodnej firmy?

Ď: V prvom rade je to medzinárodný kontext každodennej práce vrátane možnosti vnímať svetové trendy a úroveň v poskytovaní právnych služieb a osobitne oblasti špecializácie napríklad medzinárodná arbitráž, hromadné žaloby, ale aj úzka špecializácia v rámci jednotlivých odborov pravá, ktorej sa v takom detaile a objeme právnik na Slovensku nemôže alebo nemá príležitosť vzhľadom na veľkosť krajiny venovať. Ďalej nepochybne medzi výhody patrí aj osobná skúsenosť s mnohými situáciami, ktorým naši kolegovia čelili v minulosti a ktoré sa postupne dostávajú do právneho života aj u nás. Na druhej strane, vzhľadom na špecifiká vývoja našej ekonomiky najmä počas rokov 1998 až 2006, vieme aj my poskytnúť rady našim kolegom v zahraničí. Netreba opomenúť ani stabilnú klientskú základňu, či silnejší marketing, on-line nástroje poskytovania služieb a  vzdelávacie programy pre našich kolegov. Pre mladých kolegov sú veľmi žiadané medzinárodné projekty takpovediac po celom svete.

R: Koľko zamestnancov u vás pracuje? Aké máte oddelenia?

Ď: 22 zamestnancov. Vnútorne sa právnický personál člení na tzv. practice groups a industry groups. Kým practice groups sledujú jednotlivé odvetvia práva, ako korporátne právo, pracovné právo, súdne spory, industry groups majú väčšinou prierezovejší charakter a zaoberajú sa špecifickými problémami daného odvetvia. Typickým príkladom je industry group life-science, kde sa stretávajú rôzne odvetvia práva napríklad v rámci poskytovateľov zdravotných služieb, zdravotných poisťovní, štátu, výrobcov liekov a zdravotníckych pomôcok, atď. Aj keď sa to mnohým na prvý pohľad nemusí tak zdať, advokácia je o tímovej práci. O to viac je to viditeľné pri projektoch, ktoré majú interdisciplinárne prieniky a stretávajú sa v nich viaceré odvetvia práva. Tieto si prirodzene vyžadujú tímovú prácu.

R: Na aké právne odvetvie sa zameriavate?

Ď: V súčasnosti je naše zameranie predovšetkým v rozsahu: právo nehnuteľností, obchodné a korporátne právo, bankové právo a konkurzné právo, pracovné právo a právo sociálneho zabezpečenia, súdne spory a arbitráže, ochrana osobných údajov. Zo sektorov spomeniem najmä life-sciences, IT, energetiku a prirodzene automobilový priemysel.

R: Je právo kreatívna oblasť?

Ď: Ja osobne právo považujem za veľmi kreatívnu oblasť, a to hneď z niekoľkých dôvodov. V prvom rade ide o prácu s ľuďmi a de facto pre ľudí. Vzhľadom na odlišnosti vnímania rozličných situácii rôznymi ľuďmi, si to samo o sebe vyžaduje určitú mieru kreativity a aj tolerancie. V praxi ďalej často riešime prípady, keď Slovenská republika buď prevzala určitú právnu úpravu alebo vytvorila úplne novú právnu úpravu a chýba v nej akákoľvek rozhodovacia prax, ale aj napríklad odborná literatúra a podobne. V takom prípade je kreativita pri hľadaní postupov riešenia rôznych situácií kľúčová. Osobitne vnímam kreativitu ako súčasť vedenia taktiky súdnych sporov a arbitrážneho konania (najmä pri ochrane investícií), prípadne alternatívneho riešenia sporov, v čom naša kancelária v Slovenskej republike ale aj vo svete dominuje.

R: Aké boli vaše najzaujímavejšie prípady, na ktorých ste ako firma pracovali? (samozrejme, ak o tom môžete hovoriť verejne)

Ď: K tým najnáročnejším iste patrí zastupovanie Slovenskej republiky v arbitrážnych konaniach o ochrane investícií, alebo viaceré privatizácie a projekty, ktoré sú zaujímavé z hľadiska ich historickej neopakovateľnosti. V rámci medzinárodných investičných arbitráži sme úspešne zastupovali Slovenskú republiky vo veci Achmea II. a Eurogas, čo boli veľmi náročné, ale aj zaujímavé spory, ktoré moji kolegovia úspešne zvládli. Rovnako spomeniem aj zastupovanie spoločnosti Frucona na CJ EU, kde sme vyhrali spor a vytvorili sme právny precedens v otázke štátnej pomoci v konkurznom a reštrukturalizačnom konaní. Tento prípad sa dnes používa pri výučbe na našich právnických fakultách a SAK. Zaujímavé sú samozrejme aj záležitosti týkajúce sa takpovediac každodennej činnosti svetových spoločností, či už z oblasti energetiky, farmaceutického priemyslu alebo realitného trhu. Niekedy sú naopak zaujímavé aj prípady, kedy v rámci našej pro bono praxe pomáhame jednotlivcom alebo tretiemu sektoru, ako napríklad Nadácii Pontis, Nadácii Zastavme korupciu, Asociácii pre kultúru, vzdelávanie a komunikáciu a pod. Tieto majú ľudsky zaujímavý a obohacujúci rozmer.

R: Squire Patton Boggs je partnerom Fakulty práva PEVŠ a vzájomne výborne spolupracujete. Vo vašej kancelárii pracuje niekoľko našich absolventov a dokonca aj študentov. Akí sú?

Ď: Mali sme a máme viacero absolventov, ale aj študentov PEVŠ. Viacerí z nich boli/sú excelentní. Ja osobne však nerád hodnotím študentov/absolventov podľa príslušnosti k rôznym právnickým fakultám. Viac kladiem dôraz na to, či sa daný kolega chce učiť a nebojí sa práce. Na druhej strane treba otvorene priznať, že akúsi skepsu po vzniku PEVŠ sa, zjavne dlhodobou a poctivou prácou zamestnancov školy, podarilo odstrániť. Dnes už sa u kolegov nestretávam so skresleným nazeraním na študentov tejto vysokej školy, čo je veľmi pozitívne, najmä na tomto našom „nálepkovom“ Slovensku.

R: Niektorí študenti a absolventi si neveria a boja sa skúsiť zamestnať sa v odbore alebo zmeniť firmu. Sú študenti a čerství absolventi prínosom pre firmu? Prinášajú nový pohľad alebo entuziazmus?

Ď: Táto otázka veľmi dobre vystihuje súčasnú generáciu. V rámci mentoringového programu Americkej obchodnej komory a Veľvyslanectva USA v SR som sa stretol s podobným uvažovaním študentov/absolventov. Pýtajú sa ma, čo keď si zle po škole vyberiem, čo ak sa zmýlim v úsudku, atď. Ja im na to hovorím, kiež by sa ti to stalo, aspoň by si o 5 – 10 rokov videl, či si sa poučil a aká to bola životná skúsenosť. Netreba sa obávať rozhodnúť sa. Sám mám podobnú skúsenosť a dnes hovorím vďaka za ňu. Navyše štatistiky jasne hovoria, že väčšina absolventov do roka od skončenia školy najmenej raz zmení prácu, takže v tomto problém nevidím. Každý člen nášho tímu je pre firmu prínosom, pokiaľ sa snaží, chce pracovať a učiť sa a firma vidí, že má význam do neho investovať čas, energiu a odovzdať mu znalosti a skúsenosti starších kolegov. Z pohľadu študentov to má navyše ešte jeden aspekt. Keďže právo má široké uplatnenie, naši študenti aspoň počas praxe zistia, či chcú vôbec robiť advokáciu prípadne v takejto kancelárii, alebo naopak zistia, že by im viac sedelo niečo úplne iné (napr. právne oddelenie v konkrétnej spoločnosti, prípadne štátna správa, súdnictvo a pod.).

R: Viete porovnať s akými vedomosťami ste začínali pracovať vy a s akými začínajú súčasní absolventi?

Ď: Úroveň mojich vedomostí by asi skôr mohli zhodnotiť iní. Právo ma však bavilo a našťastie stále aj baví. Prvý mesiac v práci som mal pocit, že každá asistentka vie oveľa viac ako ja. V minulosti bol problém v jazykovej výbave, čo dnes už problémom nie je. Dnešní absolventi majú omnoho podrobnejšie informácie z daného odboru práva, ale zdá sa mi, že právne problémy vnímajú izolovane, nevidia veci v širšom kontexte. Pri absolventoch je tendencia prichádzať s tzv. zázračnými rýchlymi riešeniami. Takýto prístup má väčšina absolventov a otvorene treba priznať, že ani my sme neboli iní. V práve to tak ale často nefunguje. Naopak, niekedy ide o dlhodobú, doslova detektívnu prácu a výsledok je jedno až dvoj-vetová odpoveď na konkrétnu otázku klienta. Čo mňa osobne zaujalo v prípade mladšej generácie je nedostatok práce s hlbším alebo dlhším textom a porozumenie problémom v širších súvislostiach. Toto je však pravdepodobne aj odrazom doby, keď všetci komunikujú cez heslá, ikony, smajlíky a pod.

R: Prečo ste si Vy vybrali štúdium práva?

Ď: Bavili a stále ma bavia humanitné vedy, história, geografia, jazyky. Keď sa podobnú otázku pýtam na pohovoroch, dostávam odpoveď, ktorá často znie ako klišé, a tou je zmysel pre spravodlivosť. Väčšinou potom žiadam o obšírnejšiu odpoveď a pozorne počúvam. Zmysel pre spravodlivosť má podľa môjho názoru v sebe takmer každý. Podstatné však je naň nerezignovať. Moji stredoškolskí učitelia si iste teraz povzdychnú nad mojim rebelantstvom (úsmev). Na toto si spomínam aj zo svojho detstva. Vysloviť nahlas, že sa deje krivda nie je niekedy jednoduché aj vzhľadom na spoločenské konvencie a prostredie. Laik by mal pocit, že v právnom odvetví sa spravodlivosť deje dennodenne, ale nie je tomu tak. Možno o to viac si preto vážime také momenty, keď sa tak udeje a aj to je jedným z dôvodov, prečo ma táto práca baví.

R: Vybrali by ste si ju znovu?

Ď: Iste áno, je to zaujímavá práca. Ak si ju však niekto vyberie len pre to, aby mal pocit zadosťučinenia, tak ho žiaľ sklamem. Rovnako to platí aj v prípade falošných motivácií, ako sú peniaze, spoločenský status a pod.

R: Čo Vás na práve stále baví?

Ď: Je to práca s ľuďmi. Je to veľmi dynamická práca, ktorá sa navyše ťažko plánuje. Prostredie sa mení, menia sa klienti. Baví má riešenie problémov, invencia, pozitívny stres a tímová práca. Baví ma spájať skúsenosti a nadhľad skúsenejších kolegov s nasadením, entuziazmom a snahou mladších kolegov. Výsledkom je často niečo jedinečné. V každodennom živote je to dosť aj o hodnotách. Aj preto som bol rád, že advokátska kancelária Squire Patton Boggs od začiatku podporovala napr. znovuzavedenie 3-ročnej koncipientskej praxe a pod.

R: Čo je na právnickej profesii najťažšie?

Ď: (úsmev) Keď som bol v druhom ročníku na právnickej fakulte, stretol som pri jednej príležitosti bývalého kolegu môjho otca, ktorý bol v tom čase advokát a hoci o tom asi ani nevie, aj on mal vplyv na to, že sa nakoniec venujem tomu, čomu sa venujem. Opýtal sa ma, ako sa mi darí a či teda po skončení pôjdem do advokácie. Odpovedal som po pravde, že ešte neviem. On mi na to povedal: „zapamätaj si, že ak niekedy pôjdeš do advokácie, nie protistrana, ale tvoj vlastný klient bude tvoj najväčší nepriateľ“. Mnohí kolegovia advokáti mi v tomto iste dajú za pravdu. Súvisí to samozrejme s tým, že je to práca s ľuďmi a ľudia sú rôzni. Mojou osobnou výzvou je aj zlepšovanie schopnosti komplexné a komplikované problémy týkajúce sa práva a ich riešenia vysvetliť jednoducho a zrozumiteľne. Za najväčšiu výzvu našej generácie považujem aj zvládanie vysokého tempa práce v prostredí možno až príliš často sa meniacej legislatívy, a to všetko s dôrazom na kvalitu práce a spokojnosť klienta.

R: Na ktorých pedagógov s radosťou spomínate? Máte aj takých, ktorí boli síce prísnejší, ale v konečnom dôsledku ste za nich radi?

Ď: Ľudí, ktorí formovali moju profesionálnu dráhu je veľmi veľa a nerád by som robil v tomto smere nejaký taxatívny výpočet a niekoho opomenul. Vo všeobecnosti som si vážil pedagógov, ktorí nemali kantorský prístup a nepristupovali k nám systémom „je to môj názor a preto správny“, ale naopak, nebáli sa s nami diskutovať, aj keď sme im oponovali. Profesor Drgonec mi raz povedal, že právo je „hádavá“ disciplína a mal pravdu. Za mnohých spomeniem najmä prof. Blaha, prof. Krskovú, prof. Čentéša, prof. Mamojku (st.), prof. Števčeka, prof. Šronka, prof. Duláka, JUDr. Buzingera, Doc. Dulákovú a JUDr. Kubíčkovú. Každý z uvedených pedagógov bol prísny ale spravodlivý, a to ako k nám pristupovali sme v čase štúdia nebrali ľahko, hoci dnes za to ďakujeme. Nedá mi však nespomenúť aj všetkých kolegov, či už bývalých, ale aj súčasných, ktorí vplývali a vplývajú na moje formovanie, ale aj mnohých mojich kolegov.

R: Ako sa vyvíja právo?

Ď: Právo, ako každé spoločenské odvetvie sa prirodzene vyvíja a svojim spôsobom je aj reflexiou doby a spoločnosti. Právo sa zrýchľuje, digitalizuje a globalizuje. Keby ste mi pred 15 rokmi boli tvrdili, že budem takmer celý rok „on-line“ a ešte mi to bude pripadať normálne, asi by som sa len pousmial. Otázka je ako dokážeme z tohto trendu vyťažiť čo najviac pre spoločnosť a kvalitu právneho prostredia a v tomto som zatiaľ pomerne skeptický. Na druhej strane už dnes vidíme rôzne on-line platformy a zavádzanie foriem umelej inteligencie do určitej sféry práva, čo je v tomto našom, pomerne konzervatívnom prostredí, úspech.

R: Aké právne zameranie je v súčasnosti najpopulárnejšie?

Ď: V minulosti, najmä v deväťdesiatych rokoch a následne aj v procese privatizácie takmer všetci advokáti (okrem kolegov trestných advokátov) robili obchodné právo, M&A, súdne spory, právo nehnuteľností, a podobne. Dnes pri týchto „tradičných“ odvetviach sa do popredia dostávajú aj smery ako cybersecurity, alternatívne riešenie sporov, ale napríklad aj pracovné právo a ochrana osobných údajov. Pri posledne menovanom stačila zmena legislatívy. V pracovnom práve došlo z môjho pohľadu k veľkému posunu a spoločnosti reflektujú na nedostatok zamestnancov na trhu aj väčšou starostlivosťou o svojich zamestnancov a investíciami do ich rozvoja po každej stránke.

R: Myslíte si, že je pracovný trh preplnený právnikmi?

Ď: Ja osobne si to nemyslím. Opäť si pomôžem štatistikou, rodí sa menej detí a absolventi stredných škôl preferujú iné zamerania. Na druhej strane trh v podmienkach Slovenskej republiky stále nie je štandardným a má stále tendenciu sa drobiť. Z histórie slovenskej advokácie poznáme nespočetné množstvo kancelárií, ktoré sa rozdrobili, ale len jeden prípad spájania sa veľkých kancelárií (ktorej som bol zhodou okolností súčasťou). V každom odvetví je nedostatok ľudí a zrejme sa to zázrakom nezmení k lepšiemu. Na druhej strane si myslím, že moderné technológie by nám mohli v tomto napomôcť.

R: Ako by ste si Vy vyberali advokáta, na čo si treba dávať pozor?

Ď: Na túto otázku neexistuje univerzálna a krátka odpoveď. Do výberu advokáta vstupuje nespočetné množstvo faktorov, ktoré si ľudia často ani neuvedomujú. Je ním cena, referencia, kvalita, skúsenosť, dostupnosť, flexibilita, globálna orientácia vs. znalosti lokálnych pomerov, súdnej praxe a pod. Iste by som sa poradil s inými kolegami (aj sudcami, prokurátormi a pod.) a vypočul si ich názory a až následne by som prijal rozhodnutie. Zmena advokáta napríklad v procese konania pred súdom, nie je síce nič neobvyklé, ale na druhej strane má mnoho úskalí.

R: Na akých úrovniach spolupracujete s PEVŠ? Prečo je podľa Vás dôležité podporovať akademickú sféru zo strany profesionálnej brandže?

Ď: Jednoduchá odpoveď je, že všade, kde sa dá. Ja osobne musím priznať, že v začiatkoch našej spolupráce som si ani neuvedomil, kde všade môžeme byť PEVŠ nápomocní a naopak. Či už ide o prednášky, rôzne podujatia, praktické otázky, ale aj teoreticko-právne problémy, odporúčania na kolegov, študentov, výmenu informácií, a pod. Spolupráca s PEVŠ teda, zdá sa, nemá hranice. Veľmi si vážime prístup vedenia PEVŠ a ich snahu o zlepšenie právneho prostredia v našej krajine, a to pri tak neľahkej práci, akou je pedagogická činnosť. Otváranie aj kontroverznejších tém za účelom akademickej diskusie je jednou z oblastí, kde si PEVŠ zaslúži osobitné uznanie. Žiadne odvetvie sa bez kvalitnej teoretickej prípravy v praktickom živote ďalej správnym smerom nepohne. Motto vedenia PEVŠ – spájanie teórie a praxe je niečo, čo si zaslúži podporu.

_____

JUDr. Stanislav Ďurica sa špecializuje na poskytovanie právneho poradenstva najmä v oblasti pracovného práva, práva obchodných spoločností, sporovej agendy (súdnej agendy ako aj arbitráží) a v oblasti práva duševného vlastníctva. Poradenstvo poskytuje slovenským a zahraničným medzinárodným spoločnostiam vo všetkých oblastiach individuálneho pracovného práva, predovšetkým procesu výberu zamestnancov, personálnej reorganizácie, personálnych aspektov transakcií, prevodov zamestnancov, opatrení týkajúcich sa zmeny pozície, ako aj ukončovania pracovného pomeru a riešenia súvisiacich sporov (hlavne v prípade top manažmentu). Taktiež má skúsenosti s poskytovaním poradenstva klientom pri súdnych sporoch a arbitrážach vrátane medzinárodných konaní. Podieľal sa na množstve veľkých due diligence procesov na Slovensku, pripravil a zrevidoval veľké množstvo právnych dokumentov, analýz a právnych posudkov. Okrem toho poskytoval poradenstvo zahraničným medzinárodným spoločnostiam ohľadom všetkých oblastí práva priemyselného vlastníctva, predovšetkým ochranných známok, nekalej súťaže, obchodného tajomstva, obchodného mena a ochrany dobrého mena právnických osôb, najmä pri konaniach a sporoch pred príslušnými orgánmi verejnej moci SR, ako aj pred orgánmi a súdmi EÚ, pri transakciách, zápisoch, námietkových konaniach, výmazoch, licenciách a iných záležitostiach týkajúcich sa práva duševného vlastníctva na Slovensku, vrátane sporov a ich urovnaní v súvislosti s nekalou súťažou a porušením práv duševného vlastníctva.

Pred nástupom do Squire Patton Boggs JUDr. Ďurica pôsobil viac ako 12 rokov na pozícii spolupracujúceho advokáta pre jednu z najrenomovanejších slovenských advokátskych kancelárií. Je  členom Slovenskej advokátskej komory a okrem toho zastupuje firmu v Pracovnej skupine Americkej obchodnej komory pre rekodifikáciu Občianskeho zákonníka, jej Výbore pre pracovné a sociálne záležitosti a Výbore pre zdravotníctvo.

<<< Späť