Prorektor Ľudovít Hajduk zastupoval PEVŠ na globálnom fóre v Štrasburgu
Perspektívy akademickej slobody a inštitucionálnej autonómie boli hlavnými témami Globálneho fóra pre akademickú slobodu, inštitucionálnu autonómiu a budúcnosť demokracie, ktoré sa konalo v sídle Rady Európy v Štrasburgu 20. – 21. júna 2019. Zorganizovala ho Rada Európy v spolupráci s Medzinárodným konzorciom pre vyššie vzdelávanie, občiansku zodpovednosť a demokraciu, Organizáciou amerických štátov, Magna Chartou a Medzinárodnou asociáciou univerzít. Slovenskú republiku na ňom zastupoval prorektor Paneurópskej vysokej školy prof. PhDr. Ľudovít Hajduk, PhD.
Na konferencii dominovali prednášky a diskusia o negatívnych skúsenostiach z porušovania demokracie na akademickej pôde a na druhej strane rady, ako využívať príklady dobrej praxe pri dodržiavaní akademickej slobody, autonómie inštitúcií a demokracie ako takej. Podľa skúseností prednášajúcich i diskutérov je totiž budúcnosť demokracie čoraz viac ohrozovaná obmedzovaním a porušovaním demokratických princípov a hodnôt v mnohých častiach sveta. Výsledkom rokovania účastníkov globálneho fóra bude vyhlásenie, ktoré apeluje na aktérov pôsobiacich v oblasti vysokoškolského vzdelávania a výskumu vo všetkých krajinách.
„Vysokoškolské vzdelávanie zohráva zásadnú úlohu vo vzdelávacom systéme v moderných demokratických spoločnostiach. Je kľúčom k rozvoju, udržaniu a udržaniu kultúry demokracie, bez ktorej demokratické zákony, inštitúcie a voľby nemôžu fungovať v praxi. Vysokoškolské vzdelávanie musí podporovať súbor postojov a správania, usilujúcich sa o riešenie konfliktov prostredníctvom dialógu. Samozrejme, všetci aktéri vo vzdelávacom procese musia rešpektovať skutočnosť, že zatiaľ čo väčšiny rozhodujú, menšiny majú určité neodcudziteľné práva. Musia vnímať rozdielnosť ľudí a ich názorov ako silu, nie ako hrozbu. Vzdelávanie na všetkých úrovniach, osobitne na 3.stupni, je rozhodujúce pre rozvoj hodnôt, etiky a spôsobov myslenia, na ktorých sú založené demokratické spoločnosti, ktoré posilňujú opozíciu, ako aj odolnosť voči terorizmu a násilnému extrémizmu,“ zhrnul poslanie Globálneho fóra pre akademickú slobodu, inštitucionálnu autonómiu a budúcnosť demokracie prorektor PEVŠ Ľudovít Hajduk.
Vo vyhlásení účastníkov Globálneho fóra sa okrem iného uvádza, že akademickú slobodu a inštitucionálnu autonómiu ohrozujú často aj administratívne predpisy, verejná a súkromná ľahostajnosť, úvahy o okamžitej návratnosti investícií, obmedzený pohľad na užitočnosť a videnie vyššieho vzdelávania len prostredníctvom objektívnej úzkej hospodárskej agendy. Povedané zovšeobecnene, akademická sloboda a inštitucionálna autonómia sú ohrozené absenciou vízie, ktorá spája ciele vyššieho vzdelávania s demokratickým účelom.
Účastníci globálneho fóra v záverečnom vyhlásení vyzývajú vedenia vysokých škôl, univerzít a im podriadených inštitúcií, aby zvýšili informovanosť členov akademickej obce o dôležitosti akademickej slobody a inštitucionálnej autonómie, ktorá je kľúčovou úlohou vysokoškolského vzdelávania pre demokraciu. Taktiež, aby vytvárali a udržiavali také podmienky v akademickej obci, aby sa všetci na tejto pôde mohli tešiť zo slobody výskumu, učenia a vyučovania, ako aj slobody zúčastňovať sa na intenzívnej verejnej diskusii o obsahu ich akademickej práce. Do pozornosti dávajú aj zabezpečenie slobody vyučovať, učiť sa a skúmať bez strachu z disciplinárneho konania, výpovede alebo akejkoľvek inej formy odplaty.
Taktiež vyzývajú členov akademickej obce a ich organizácie, aby orientovali svoj výskum, učenie a vyučovanie na rozvíjanie vedomostí a porozumenie na základe faktov a vedy, na ich interpretáciu v duchu otvoreného zmýšľania a rešpektu k odlišnostiam názorov, kultúrneho a sociálneho prostredia a tradícií. Taktiež, aby sa zúčastňovali na verejnej diskusii o rovnakých štandardoch pravdivosti, otvorenosti a rešpektu, ktoré by mali byť základom ich akademickej práce.
A v neposlednom rade, aby sa zdržali akýchkoľvek krokov, ktoré by mohli prispieť k šíreniu falošných alebo zavádzajúcich informácií vrátane nepravdivých tvrdení o „falošných správach“ a „alternatívnych skutočnostiach“, ako aj úmyselného skreslenia výsledkov vlastného výskumu, informácií o iných osobnostiach a ich legitimizácie.
