Prečo si vybrať štúdium psychológie?

Štúdium psychológie je zaujímavé pre rôzne vekové skupiny. Tento odbor si vyberajú maturanti, ale aj ľudia, ktorí sú už nejakú dobu v praxi. Ako sa študuje psychológia sme zisťovali od študentky Fakulty psychológie PEVŠ Henriety Koklesovej.

 ,,Viete čo majú spoločné biznis, ekonómia, právo, médiá, medicína či jazyky? Psychológiu.“ Tak znie výrok našej reprezentantky a študentky Fakulty psychológie PEVŠ Henriety Koklesovej, ktorá v ňom vystihla pôsobnosť psychológie vo všetkých ostatných odboroch, ktoré nás v každodennom živote obklopujú. Prečo sú teoretické vedomosti počas štúdia psychológie dôležité a prečo študenti získavajú nové vedomosti ,,hrami“ sa dozviete v nasledujúcom rozhovore.

 

Psychológia je veda, ktorá sa opiera o všetky 

P:Často sa na prednáškach Fakulty psychológie PEVŠ hrávate. Prečo je tomu tak?

H: Nie sú to takpovediac hry, ale sú to rôzne psychodiagnostické metódy, ktoré majú slúžiť na to, aby sme zistili niečo viac o človeku, aby sme zistili, aký je. Sú to metódy, ktoré sa venujú osobnosti, štýlu vedenia, inteligencii a rôznym iným aspektom psychológie a osobnosti.

P:Učíte sa aj teóriu?

H: Samozrejme, podľa mňa je to základ. Študenti sa toho možno aj boja, ale ja tvrdím, že pokiaľ chce byť človek naozaj dobrým odborníkom v tom, čo robí, tak určite musí vedieť teoretické základy, ktoré bude môcť potom v praxi používať.

P:Pre psychológiu sú charakteristické rôzne testy. Je to také jednoduché, že vymyslím si otázky na nejaké odpovede, raz, dva, tri a mám hotový test?

H: Určite nie. K samotným psychodiagnostickým metódam sa viaže nesmierne dlhý proces. Musia byť reliabilné, validné, musia sa tam overovať rôzne aspekty, musí sa tam zapojiť veľká vzorka participantov, aby sa overilo, či ten samotný test je funkčný, musí sa vytvoriť škála, smernice, na základe ktorých sa test neskôr vyhodnocuje. Je to naozaj veľmi dlhý a zložitý proces. Niekedy môže vytvorenie a spracovanie testu trvať aj roky, ale záleží to od typov testov. Či je to dotazníková metóda, či sú to projektívne testy, alebo iné formy skúmacích metód.

P:Jedným z údajných typov testu je charakteristika osobnosti na základe domu a stromu. Čo by si vyčítala z môjho obrázku, ktorý tu teraz ukážem? Vedela by si ma podľa tohto obrázku charakterizovať?

 

 

H: Asi nie, práve kvôli tomu, že pokiaľ sa riešia osobnostné testy, sú to veľmi často práve tie dotazníkové metódy, ktoré sú aj nerozšírenejšie a najčastejšie používané. Existujú aj takéto rôzne projektívne metódy, na základe ktorých sa dá niečo zistiť. Napríklad pri deťoch sa používa kresba rodiny, kde sa môžu nájsť nejaké patologické a patické javy. A v tom prípade sa dá s tým dieťaťom následne aj pracovať, napr. že niečo v tej rodine nefunguje. Na základe tvojej kresby sa to však úplne nedá. Je pravda, že existuje ,,baum test“, to je z nemeckého slova ,,strom“ a je to tiež projektívna metóda, na základe ktorej sa dajú zistiť nejaké ľudské črty. Podľa môjho názoru je veľmi dôležité v rámci psychodiagnostiky nezamerať sa len na jednu metódu, ale vždy tam zahrnúť viacero metód, aby sme si overili, či ten test naozaj vyšiel pravdivo.

P:Keď to nejde cez kresbu, skúsime to cez znamenie. Ja som napríklad panna. Čo to o mne hovorí?

H: Veľmi dobre si pamätám na jednu situáciu, ktorú som na škole zažila. Bolo to ešte v prvom ročníku na hodine doktorky Bolekovej, ktorá nám spravila živý zážitok, tzv. forerovho efektu. Rozdelila nás do skupín podľa znamení a povedala nám, nech si prečítame svoju charakteristiku a nech povieme, na koľko percent sa s ňou zhodujeme. Tak my sme všetci hádzali čísla, 60%, 70%, 80% a na konci nám povedala: ,,No ale ja som rak a všetkým som vám rozdala raka.“Takže je to v podstate niečo klamlivé. Samozrejme nechcem nikomu brať pocit, že horoskop niečo môže znamenať. Ale z tohto pohľadu to môže byť aj charakteristika, ktorá je veľmi všeobecná a tým pádom sa v nej veľa ľudí nájde.

P:Keď sa tieto veci považujú za klamlivé, čo sa teda učí na psychológii?

H: Psychológia má veľmi široký rozmer. V rámci nej sa dá venovať pracovnej psychológii, školskej alebo pedagogickej psychológii, môže to byť poradenská alebo klinická, dokonca to môžu byť aj psychologické výskumy, ktoré naši študenti, teda aj ja, v rámci záverečných prác bakalárskych aj diplomových robievajú. To znamená, že je to naozaj taký široký záber. Závisí to od toho, čomu sa človek chce venovať. Či chce pracovať vo firmách, či chce pracovať s jedincami, ktorí skutočne trpia nejakými závažnými ochoreniami. Na našej škole je to koncipované tak, že ten bakalársky ročník ponúka všeobecný rozmer, ukazuje študentom, čo v rámci psychológie môžu robiť, ponúkajú všeobecné vedomosti, ale aj vedomosti z konkrétnych oblastí a potom na základe toho má potom študent možnosť vybrať si to vlastné zameranie, čomu by sa chcel v budúcnosti venovať.

P:Máš nejaký svoj obľúbený predmet?

H: Musím povedať, že mám rada asi všetky predmety. Nestretla som sa s tým, že by som niečo vyslovene nemala rada, pretože vždy sa dá niekde nájsť nejaká nová informácia, niečo čo človeka zaujme. Takisto mám veľmi pozitívny vzťah aj k našim vyučujúcim. Nikdy som sa nestretla s tým, že by bol niekto neférový, alebo že by som k niekomu mala negatívny postoj, to absolútne nie. Takže obľúbený predmet vyslovene nemám. Mňa napríklad bavila štatistika, psychodiagnostika. V budúcnosti by som sa chcela venovať pracovnej psychológii, ale napriek tomu som mala pozitívny vzťah aj k poradenskej psychológii alebo ku klinickej. Takže ja som taká, že si nájdem všade niečo, čo ma zaujíma.

P:Takáto odpoveď určite poteší aj pedagógov. A čo si ty najviac ceníš na vyučujúcich?

H: To je ťažká otázka, asi by som to nešpecifikovala na jednu vec. Veľmi si cením ich ľudský prístup, na druhej strane si zachovávajú to svoje renomé. Sú to výborní ľudia, väčšina z nich je z praxe, ktorí nám priamo na hodinách vedia sprostredkovať informácie, ktoré zažili nielen na teoretickej- akademickej pôde, ale aj v praxi, čo je úžasné prepojenie. Cením si na nich, že sa snažia poznať študentov po mene, poznať ich kvality, poznať to, na čo sa s tým študentom zamerať a naozaj sa mi páči ten druh prístupu, že keď prídem na skúšku, tak nikdy sa mi nestalo, že by mi tam niekto kládol takú otázku, ktorú by som nemala šancu zodpovedať na základe učiva, ktoré sme prebrali. Naozaj ten prístup bol profesionálny a férový. Teda keď nám povedali, že z tohto bude skúška, bude to len tento semester, nemusíte sa báť, tak to tak skutočne aj bolo. A aj na tých skúškach sú veľmi milí a usmievaví.

P:Čo bola prvá vec, čo si sa na škole naučila?

H: To je veľmi ťažká otázka. Ten AHA efekt prišiel so spomínaným horoskopom, kedy som približne pochopila to, o čom to vlastne je. Ale tých vecí je neskutočne veľa. Dostávame tu mnoho informácií. Ja som napr. na strednej škole – na gymnáziu mala psychológiu. Ale tie poznatky mi stačili možno tak na prvý týždeň, čo som sem prišla. Bolo to od histórie, cez všeobecnú psychológiu, ktorá ma tiež veľmi zaujala, kde sme riešili samotné aspekty mysle človeka, pamäť, myšlienky, takže bolo to veľmi veľa nových informácií hneď po nástupe do prvého ročníka.

P:Prečo si sa rozhodla pre štúdium psychológie?

H: Ja som už od malička mala k psychológii blízko. Možno to bolo spôsobené aj tým, že moja maminka sa jej venovala a tiež pracovala nejaký čas v poradni pre týrané ženy. Takže doma máme mnoho psychologických kníh a veľa som sa o tom s ňou rozprávala. Na druhej strane je to možno kvôli tomu, že ja osobne nemám rada ľudské utrpenie a naozaj keď mám príležitosť, tak sa snažím ľuďom pomôcť.  Bolo to určitým spôsobom zakorenené už vo mne dlhší čas. A okrem toho, keď som sa aj so psychológiou stretla, bol to predmet, ktorý sa mi veľmi ľahko učil, ktorému som rozumela, keď to porovnám napr. s takou matematikou J

P:Aký je typický študent psychológie?

H: Nepovedala by som, že existuje ,,typický študent psychológie“. Aj sa učíme, že každý človek je iný a v podstate by aj mal byť iný, aby bol určitým spôsobom výnimočný. Študent psychológie by však určite mal byť autentický, mal by byť empatický, mal by sa snažiť porozumieť ostatným, nemal by mať žiadne predsudky, či už rasové, či kvôli hendikepom, alebo nedostatkom iných, mal by každého brať takého, aký je a naozaj by sa nemal snažiť povyšovať nad ostatnými. Všetkých ľudí by mal vnímať rovnocenne a mal by mať chuť pomáhať ostatným.

P:Má psychológia viaceré odbory?

H: Má viaceré odbory, ako som už spomínala. Je to napr. pracovná psychológia, pracovná organizačná psychológia, klinická, poradenská, forézna psychológia, tých odborov je veľmi veľa. Je to v podstate využívanie psychologických poznatkov v konkrétnych odvetviach.

P:Kde všade by som sa mohol uplatniť, kebyže vyštudujem psychológiu?

H: To závisí od zamerania, ktoré si študent vyberie, ktoré sa špecifikuje najmä na druhom stupni štúdia. Čiže môže to byť človek, ktorý si vyberie napr. pracovnú psychológiu a bude pracovať v nejakej firme na FR oddelení, bude pracovať opäť so psychodiagnostickými metódami, zostavovať tímy, vytvárať teambuildingy, riešiť tie problémy, ktoré vo firme nastávajú. Potom to môže byť psychológ, ktorý bude pracovať v poradni, s deťmi, v prípade dospelých je to napr. riešenie problémov v partnerských vzťahoch. Môže to byť aj klinický psychológ, ktorý bude mať svoju ambulanciu v nemocnici, alebo bude pracovať na konkrétnom oddelení, napr. na onkológii, s ľuďmi, ktorí majú srdcovo-cievne choroby, atď. Ďalej to môže byť napr. školský psychológ, ktorý sa zaoberá prácou s deťmi v školskom prostredí, kde rieši problémy napr. šikany, problémy s učením, a pod. Absolvent psychológie môže tiež pôsobiť ako teoretik – výskumník, to znamená, že pokiaľ niekoho baví štatistika, čo je teda väčšinou kvantitatívny výskum, ale aj kvalitatívny výskum, to sú napr. experimenty, interview, rôzne formy rozhovorov a pod., tak aj tomu sa človek môže venovať a prispievať, ako keby k tej teórii akademickej obci k výsledkom z oblasti psychológie.

P:Kde v súčasnosti pracuješ?

H: Nie je to zatiaľ oblasť, ktorá by sa venovala priamo psychológii, pracujem ako lektorka v jazykovej škole a robím preklady z anglického jazyka. Na druhej strane aj tam tú psychológiu využívam, pretože často so svojimi študentmi preberáme aj psychologické témy v anglickom jazyku, tiež si niekedy spravíme nejaké psychodiagnostické testy, ktoré ich bavia.

P:Študuješ na súkromnej vysokej škole. Ako to po finančnej stránke zvládaš? Si vo financovaní štúdia samostatná?

H: Pomáhajú mi rodičia, ako sa dá, ale platila som si školné už aj sama. Je to veľmi individuálne, ale momentálne napr. náklady na stravu, ubytovanie a na ten bežný život si hradím sama. Prípadne pre tých študentov, ktorí by chceli študovať denne, ale potrebujú pracovať viac, tak existuje možnosť individuálneho študijného plánu, aj to je zaujímavá možnosť pre pracujúcich. Pokiaľ niekto chce študovať u nás, ale nemá na to finančné prostriedky, myslím si, že tu v Bratislave sa dá nájsť niekoľko veľmi zaujímavých pracovných pozícií, ktoré by tieto kritériá splnili.

P:Kde sa vidíš o päť rokov a čo by si chcela dosiahnuť?

H: Ja by som chcela byť úspešná v oblasti psychológie. Naozaj byť niekým, kto aj v psychologickej obci niečo znamená. Myslím si, že to nie je cieľ, ktorý sa dá splniť za 5 rokov, ale možno je to skôr dlhodobejší cieľ, možno aj na desiatky rokov. V pláne mám zamerať sa na pracovnú psychológiu, na druhej strane sa mi veľmi páči aj terapia. Takýmito smermi by som sa chcela ďalej uberať.

 

Ponuka bakalárskeho štúdia Ponuka magisterského a inžinierskeho štúdia Online prihláška

 

<<< Späť