Na podstránke citácií nájdete najčastejšie používané citácie aj s uvedením zdroju, kde sa daný citát nachádza. Veríme, že vám citácie pomôžu k napísaniu vašej vysokoškolskej práce. Citácie je nutné parafrázovať.

FAKULTA MASMÉDIÍ

(Kotler, Armstrong, 1992)

„Spoločenský a riadiaci proces, v ktorom jednotlivci a skupiny získavajú prostredníctvom vytvárania a výmeny produktov a hodnôt to, čo potrebujú a chcú.“

(KOTLER, P., ARMSTRONG, G. 1992. Marketing. SNP: Bratislava. 1992. 441 s. ISBN 80-080-204-23.)

(Kotler, Keller, 2007)

„Umenie a veda výberu cieľových trhov, získavanie, udržiavanie a rozširovanie počtu zákazníkov vytváraním, poskytovaním a zdieľaním lepšej hodnoty pre zákazníka.“

(KOTLER, P., KELLER, K. L. 2007. Marketing management. 12. Vydanie. Praha: Grada Publishing, a.s. 2007. 792 s. ISBN 978-80-247-1359-5.)

(StriŠŠ, 2009)

„Marketing je časť procesu riadenia, výsledkom ktorého je poznanie, predvídanie, ovplyvňovanie a v poslednej fáze uspokojenie potrieb a prianí zákazníkov efektívnym a výhodným spôsobom, ktorý zabezpečuje splnenie cieľov podniku.“

(STRIŠS, J. 2009. Marketingové riadenie. Žilina: Žilinská univerzita. 2009 ISBN 80-8070680-7.)

(Armstrong s Kotlerom, 1992) 

„Marketing je funkcia organizácie a súbor procesov na vytváranie a poskytovanie hodnoty zákazníkom a vytváranie takých vzťahov s nimi, aby z nich mala prospech samotná organizácia.“

(KOTLER, P., ARMSTRONG, G. 1992. Marketing. SNP: Bratislava. 1992. 441 s. ISBN 80-080-204-23.)

(Kabani 2012) 

„Digitálny marketing je umenie a veda o využití internetu, aby sa posolstvo dostalo k ľuďom, ktorí sa pohnú k nákupu.“

(KABANI, Shama Hyder. The Zen of Social Media Marketing: An Easier Way to Build Credibility,  Generate Buzz, and Increase Revenue. Dallas: Benbella Books Tantor Media, 2012. 240 s. ISBN 145265509X.)

(Olexová, 2011)

„E-marketing  je forma marketingu „online“, s možnosťou rýchleho priblíženia sa k zákazníkom, lepšieho pochopenia ich preferencií a požiadaviek, ako aj udržovania blízkeho dialógu s nimi, je sám o sebe obchodno-podnikateľská služba, resp. súbor obchodno-podnikateľských poznatkovo-intenzívnych služieb, ktoré si firmy môžu zabezpečiť formou outsourcingu, alebo interne.“

OLEXOVÁ, R.: Využitie e-marketingu pri marketingovej komunikácií služieb so zameraním na zážitkové produkty. In: PETRANOVÁ, D. – ĎURKOVÁ, K. – BOBOVNICKÝ, A. (eds.) Digitálny marketing – nové trendy v marketingu. Trnava : Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave, 2011, s. 99 – 112. ISBN 978-80-8105-331-3.

(Kollárová, 2013)

„Súbor taktických marketingových nástrojov, ktoré podniku umožňujú upraviť ponuku podľa želaní spotrebiteľa na cieľovom trhu. Skladá sa zo všetkých aktivít, ktoré podnik vyvíja, aby vzbudil dopyt po produkte.“

(KOLLÁROVÁ, D.:Marketing a spoločnosť II. Trnava : Univerzita sv. Cyrila a Metoda, 2013. 134 s. ISBN 978-80-8105-506-5)

Lieb (2013) 

„Natívna reklama je druh konvergovaného média, ktoré spája platené a vlastnené médiá do podoby komerčnej správy, ktorá je plne integrovaná a často úplne unikátna pre špecifickú cieľovú platformu”.

(LIEB, Rebecca. Defining and Mapping the Native Advertising Landscape. In: American Press Institute [online]. September, 10, 2013 [cit.2016-28-11]. Dostupné z: https://www.americanpressinstitute.org/wp-content/uploads/2013/10/reportdefining-mappingnative-advertising-landscape-rebecca-lieb.pdf

(Bovée 1994)

„ Reklama je neosobná forma komunikácie, v ktorej je šírená informácia zvyčajne zaplatená a ktorá sa snaží vo svojej podstate presvedčiť o charaktere produktov, služieb čí ideí identifikovaním sponzorov cez rozličné médiá”.

ARENS, William.F., BOVÉE, Courtland L., Contemporary advertising. 5th ed. Burr Ridge, Ill.: Irwin, 718 s. 1994. ISBN 025613412x.

(Přilová, 1996)

„Imidž je súhrn predstáv, postojov, názorov a skúseností ľudí vo vzťahu k určitému objektu, napríklad podniku, výrobku, značke, politickej strane osobnosti atď. Pre imidž je tiež dôležité, že i keď má určité rysy stability a trvalosť, môžeme ju ovplyvniť.“

(PŘILOVÁ, M. a kol.: Marketingový výskum v praxi, Praha : Grada Publishing, 1996. S 248. ISBN 80-7169-299-9.)

(Štefko, 1999)

„Imidž je súhrn všetkých predstáv, poznatkov a očakávaní spojených s daným vzdelávacím subjektom, s učiteľmi nielen súčasnými, ale aj bývalými, so študentmi nielen súčasnými, i s absolventmi a ich predpokladanými znalosťami.“

(ŠTEFKO, R.: Teoretické východiská skúmania determinantov image vzdelávacej organizácie Aula 1999., č1 s 30-40. Praha : M.I.M. Production service s.r.o., 1999. 67 s. ISSN 1210-6658.)

(Jakubíková, 1998)

„Image školy je utvorený jej identitou, vnútornou kultúrou a dizajnom, ktoré s´šírené ako smerom dovnútra, tak smerom von, pomocou komunikačných kanálov školy.“

(JAKUBÍKOVÁ, D.: Aplikace marketingu ve školství, Plzeň ZČV, 1998. 54 s. ISBN 80-7082-453-0.)

FAKULTA EKONÓMIE A PODNIKANIA

(Zákon č. 542/2004 Z.z.) 

„Priemyselným parkom je územie vymedzené územným plánom obce alebo územným plánom zóny, na ktorom sa vykonáva alebo má vykonávať priemyselná výroba alebo služby jedného podnikateľa alebo viacerých podnikateľov.“

(Zákon NR SR č. 540/2004 Z.z. o podpore na zriadenie priemyselných parkov a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky.)

(Tvrdoň, 2006) 

„Priemyselný park je funkčne a geograficky vymedzený celok so špeciálne vybudovanou cestnou, energetickou a ostatnou infraštruktúrou zameranou na podnikateľské aktivity.“

(TVRDOŇ J. 2006. Rola regionálnych politík a európskych integračných procesov pri regionálnom rozvoji a riešení disparít z hospodárskeho hľadiska. Regionálna diferenciácia Slovenska v podkladových štúdiách – s. 280-299, Sociologický ústav SAV, Bratislava)

(Vidová, 2011)

„Priemyselný park vo všeobecnosti vnímame ako veľký komplex, v ktorom sa okrem výrobných hál, skladov, škôl, výskumných ústavov, nákupných centier, oddychových zón a športovísk nachádza aj obytná zóna, pretože je založený na filozofii integrácie relatívne rôznorodých funkcií v rámci priemyselného územia.“

(VIDOVÁ, J. 2011. Zriaďovanie priemyselných parkov a ich vplyv na vývoj nezamestnanosti v ekonomike. Ekonomický časopis, 8/2011, 841-855.)

(Štědrý, 2001) 

„Priemyselný park je funkčne a geograficky vymedzený celok s vybudovanou cestnou, energetickou a ostatnou infraštruktúrou, zameranou na podnikateľské zámery parku, čo umožňuje budovanie kooperujúcich jednotiek vo vopred pripravenom podnikateľskom priestore.“

(ŠTĚDRÝ, F. 2001. Náuka o stavbách V. Praha: Vydavatelství ČVUT. ISBN 80-01-02427-X.)

(Ilkovič, 2002) 

„Priemyselný park je štruktúrno-priestorovú realita a významná charakteristika novodobých priemyselných území. Význam postavenia a budovania priemyselných parkov (PP) treba vidieť v súvislosti so základnými piliermi prosperity, ktorými sú konkurencia a inovácia.“

(ILKOVIČ, J. 2002. Novodobý fenomén výroby – priemyselný park. Životné prostredie, 36, č. 4, s. 185 – 190.)

(Sýkora, 2000)

„Globalizácia je proces integrácie spoločnosti na rádovo vyššej geografickej úrovni (nad úrovňou štátu), ako tomu bolo v predchádzajúcich etapách vývoja spoločnosti.“

(SÝKORA, L. (2000). Globalizace a její společenské a geografické důsledky. In: Jehlička, P., Tomeš, J., Daněk, P. eds., Stát, prostor, politika (vybrané otázky politické geografie). Karlova Univerzita, Praha, 59-79.)

(Cherry, 1976) 

„Vidiek je územie na základe využitia zeme ako riedko osídlené oblasti s poľnohospodárskou pôdou, lesmi a pasienkami.“

(CHERRY G.E. 1976. Rural Planning Problems. London: Leonard Hill In: Zubrický G. Geografia Vidieka, Skriptá. Geografika)

Klelczewska-Zaleska (1969)

„Každé sídlo s prevažnou väčšinou ľudí žijúcich z pôdy ako formy ich existencie, nezávisle od veľkosti, je dedina.“

(KLELTCZEWSKA-ZALESKA M. 1969. Z badaň nad osadnictwem pogranicza mazursko-kurplowskiego. In: Zubrický G. Geografia Vidieka, Skriptá. Geografika)

Pozrite si možnosti štúdia na PEVŠ