Sociálno-emocionálne zdravie stredoškolákov na Slovensku
Fakulta psychológie Paneurópskej vysokej školy v Bratislave riešila v r. 2019-2021 projekt Grantovej agentúry Academia Aurea, Česká republika s názvom „Sociálno-emocionálne zdravie žiakov ako významný psychologický indikátor evaluácie kvality škôl.“
Cieľom výskumu bolo adaptovať medzinárodný dotazník Social-emotional health survey-secondary (SEHS-S, Furlong et al. 2014) v slovenských podmienkach, overiť jeho psychometrické vlastnosti a zistiť, akú úroveň duševného zdravia majú naši stredoškoláci . Zistili sme, že Dotazník sociálno-emocionálneho zdravia SEHS-S predstavuje reliabilný a validný merací nástroj – možno ho využiť ako v základnom, tak aj v aplikovanom výskume. Prinášame tiež stručnú rekapituláciu výskumných zistení sociálno-emocionálneho zdravia na vzorke 1515 slovenských stredoškolákov:
1.Študenti stredných škôl na Slovensku disponujú priemernou úrovňou sociálno-emocionálneho zdravia, ako aj jeho 4 kľúčových domén (sebadôvera, dôvera v iných, emočné kompetencie, životná zaangažovanosť) a 12 psychologických indikátorov nachádzajúcich sa v pásme nižšieho priemeru.
2.Chlapci a dievčatá sa líšia v sociálno-emocionálnom zdraví v prospech chlapcov. Štatisticky významné rozdiely z hľadiska pohlavia sa zistili jednak v celkovej úrovni duševného zdravia, kovitalite a jednak v doméne sebadôvera a životná zaangažovanosť, čo sa dokonca potvrdilo vo všetkých doterajších čiastkových aj pilotných výskumoch sociálno-emocionálneho zdravia na Slovensku, na rozdiel od iných krajín (Petrulyté a i.). Pozoruhodné je, že gender rozdiely sú najmä v sebavedomí, sebaúčinnosti a optimizme vždy v prospech chlapcov. Jediný výsledok v prospech dievčat boli v indikátore empatia.
3.Vek študentov nehrá rolu v úrovni sociálno-emocionálneho zdravia s výnimkou jediného indikátora „podpora školy“ , ktorú vysoko hodnotili študenti 4.ročníkov stredných škôl.
4.Rovnako aj národnosť (slovenská, maďarská, iná) nepriniesla významné rozdiely v duševnom zdraví študentov.
5.Bydlisko (mesto-dedina) nie je pre sociálno-emocionálne zdravie rozhodujúcim činiteľom. Rozdiely medzi žiakmi bývajúcimi v meste a na dedine sú v duševnom zdraví nevýznamné. Našli sme len dva významné rozdiely, a to vo sebaúčinnosti (v prospech žiakov z mesta) a v súdržnosti v rodine (v prospech žiakov s trvalým bydliskom na dedine).
6.Úplná rodina sa však ukázala ako jeden z významných, ba rozhodujúcich faktorov celkovej úrovne sociálno-emocionálneho zdravia žiakov, ale aj ich sebadôvery a dôvery v iných.
Z výsledkov toho rozsiahleho výskumu sociálno-emocionálneho zdravia stredoškolákov na Slovensku vyplýva, že súčasná generácia žiakov stredných škôl potrebuje neodkladne podporiť a rozvíjať svoje duševné zdravie a upriamiť mimoriadnu pozornosť na rozvíjanie sebavedomia a sebadôvery, optimizmu, nadšenia, vytrvalosti. Sú to všetko charakteristiky osobnosti, ktoré sa vo veľkej miere podieľajú na osobnej a študijnej úspešnosti žiakov, ich životnej spokojnosti, práceschopnosti, životnej zaangažovanosti a motivácie, túžbe v živote uspieť, mať nádej.
Na rozvoj týchto psychologických charakteristík mladých ľudí je nevyhnutné vypracovať efektívne preventívne a intervenčné stratégie, postupy, aktivity, programy a vyškoliť pre ich realizáciu pedagogických a odborných pracovníkov škôl, ktorí by pracovali v školskom prostredí pri zlepšovaní, rozvíjaní, podpore a optimalizácii duševného zdravia našej mládeže.
V rámci opatrení sa v rámci projektu formulovali odporúčania k rozvoju osobnosti mladých a zverejnili vo vedeckej monografii ako jedného z výstupov projektu:
Podporný tím v škole a jeho nové úlohy, profesijné role a profesijné kompetencie
Aplikácia pozitívnej psychológie v škole
Koncepcia duševného zdravia v škole
Prevencia a preventívne programy pre rozvoj osobnosti žiakov
Intervencie a intervenčné aktivity pre podporu duševného zdravia žiakov