Rozhovor so študentkou Fakulty masmédií Nikolou Detáriovou

Mohli by ste sa nám v krátkosti predstaviť?

Moje meno je Nikola Detáriová a mám 23 rokov. Ak sa pýtate na môj život v skratke, definovala by som ho ako naozaj veľmi, veľmi dynamický. Od mojich 13-tich rokov som sa aktívne venovala dogdancingu, teda tancu so psom. S mojou borderskou kóliou Blissou sme, dá sa povedať, pochodili svet, talentové súťaže či televízne šou. Aktuálne sme trojnásobné majsterky Slovenska v tancovaní. Životom ma rovnako odmalička sprevádza hudba a spev. Bez spievania si neviem predstaviť život. Kto ma pozná, vie, že si spievam v každej možnej príležitosti. No a všetky tieto aktivity, ktoré som spomenula, ma tak nejak nepriamo nasmerovali aj k výberu vysokej školy. Zistila som, že ma napĺňa pocit, keď môžem stáť pred kamerami, podávať výkon a získavať spätnú väzbu od divákov. Po doštudovaní gymnázia som preto nastúpila na Paneurópsku vysokú školu, konkrétne na Fakultu masmédií.

Vieme o Vás, že pracujete v médiách. V akej oblasti?

Pracujem v televízii TA3 aktuálne ako redaktorka domáceho spravodajstva a redaktorka novej relácie Raňajky. Aby som to trošku priblížila, Raňajky vysielame každý pracovný deň od 6-tej do 9-tej a ja som veľmi rada, že som dostala túto možnosť, a že môžem byť ich každodennou súčasťou. Moja úloha spočíta v aktívnej komunikácii s divákmi počas živého vysielania, čo je vlastne v TA3 úplná novinka. Divákom dávame možnosť sa pýtať, čím sa stávajú vyslovene súčasťou relácie. Okrem toho počas trojhodinového vysielania spolu komunikujeme s moderátorom a navzájom sa dopĺňame. Súčasťou každého raňajkového dňa sú viacerí zaujímaví hostia, ktorí naša rána vždy okorenia tým správnym spôsobom. Táto práca je veľmi rôznorodá a to ma na nej baví najviac. Kým som robila redaktorku domáceho spravodajstva, chodievala som do terénu a stretávala sa s respondentami. Počas tohto obdobia som nazbierala nespočetné množstvo skúseností. Napísať reportáž zo zozbieraných informácií tak, aby bola zrozumiteľná a aby divákovi dávala zmysel, nie je vôbec jednoduché. Relácia Raňajky mi priniesli ďalšiu výzvu – živé vysielanie. Je to každodenný adrenalín a neopísateľný pocit zodpovednosti. To, čo poviete, už nemôžete vziať späť. Prácu v médiách považujem za naozaj krásnu. Dokonca by som niekedy povedala, že je to poslanie. Poslanie informovať diváka tým správnym a objektívnym spôsobom.

Študujete na Fakulte masmédií, ako Vám pomohlo doterajšie štúdium v profesii?  

Štúdium na Fakulte masmédií mi v profesii pomohlo veľmi. Respektíve asi najviac, ako sa dá. Začnem tým, že som sa v TA3 ocitla vlastne vďaka škole. Pani pedagogička Yvonne Vavrová si na to už možno ani nepamätá, ale ja na to nezabudnem nikdy. V jeden deň, keď som bola druháčka, prišla na prednášku a začala s tým, že v televízii TA3 hľadajú ľudí na pozíciu asistenta editora. Mohlo sa prihlásiť 10 žiakov a, samozrejme, som hneď zodvihla ruku. Nevedela som vôbec, do čoho idem, ale povedala som si, je tu príležitosť – prečo ju nevyskúšať. A tak som sa ocitla v TA3-ke, prešla pohovorom a dnes už v nej pracujem 3 roky. Takže PEVŠ vďačím skutočne za veľa. Čo sa týka poznatkov, dala mi mnohé, ktoré som naozaj neskôr zužitkovala v praxi. Spomínam si napríklad na prednášky s Patrikom Hermanom, ktorý nás učil robiť pred kamerou a vysvetľoval nám, ako sa robia redaktorské vstupy. Bola som veľmi rada, keď som prišla do televízie a mala som tieto veľmi dobré základy, ktoré mi v mnohom pomohli. S istotou ale môžem povedať, že mi naozaj každý pedagóg dal niečo, z čoho teraz čerpám.

Možností pre štúdium je mnoho. Čo Vás motivovalo prísť študovať  práve na Fakultu masmédií Paneurópskej vysokej školy? 

Už počas štúdia na gymnáziu som vedela, kam asi budú smerovať moje ďalšie kroky. Veľa som si preto čítala o možnostiach, ktoré na Slovensku v tejto oblasti máme. Fakulta masmédií PEVŠ ma zaujala v mnohých aspektoch. Najviac ma očarili priestory masmediálneho centra, ktoré škola ponúka. Krásny fotoateliér, televízne štúdio či viaceré nahrávacie štúdiá. Videla som, že škola skutočne ponúka možnosť osobného rozvoja, a to nie len čo sa teórie týka. Zároveň som sa dočítala, že mnohí úspešní hlásatelia, moderátori či redaktori ukončili práve túto školu a práve túto fakultu. A bolo rozhodnuté, iné možnosti som už ani nepripúšťala.

Otázka na odľahčenie: Máte nejaký vtipný alebo zaujímavý zážitok či už z prednášky alebo celkovo zo školy čo Vám tak utkvel v pamäti? 

Keďže som aktuálne piatačka, za tých 5 rokov sa toho udialo neskutočne veľa. Jeden konkrétny zážitok asi vypichnúť neviem, na štúdium na vysokej škole ale budem spomínať rozhodne s úsmevom. Na každej prednáške nám pedagógovia prinášajú okrem nosných a praktických informácií aj dávku humoru, čo je veľmi príjemné. Zároveň môžem povedať, že máme v triede veľmi dobrý kolektív a z mojich zo začiatku „len“ spolužiakov sa teraz stali aj dobrí kamaráti. Predsa som si ale na jeden špecifický zážitok spomenula. Od Patrika Hermana sme dostali domácu úlohu – nakrútiť redaktorský vstup o nejakej aktuálnej téme a najlepšie na mieste, ktoré s danou témou súvisí. Vybrala som si tému potravinovej sebestačnosti na Slovensku a vybrala som sa, ako inak, pred potraviny. Niekoľko okoloidúcich si ma obzeralo a hľadalo logo televízie, až to jednému pánovi nedalo a spýtal sa: ,,Z akej ste televízie“? Odpovedala som mu: ,,Veru zo žiadnej, aj takto vyzerá štúdium na vysokej škole.“. No a ak sa pýtate na zaujímavý zážitok, nedá mi nespomenúť deň promócií, kedy pri prečítaní môjho mena začali v miestnosti znieť fanfáry. Znamenali, že som prvým stupňom vysokoškolského štúdia prešla s vyznamenaním. O pár minút na to som od pani pedagogičky Ivety Radičovej dostala do rúk červený diplom, na ktorý som hrdá dodnes.

Ako spomínate na začiatky štúdia dnes?

S úsmevom. Hoci sú všetky začiatky ťažké, vďaka dobrému kolektívu, zaujímavým prednáškam a prednášajúcim som si zvykla naozaj rýchlo. Boli, samozrejme, aj ťažšie chvíle, ťažšie skúšky, ale bez toho to nejde. Predsa len, vysoká škola nie je škôlka, ak chce človek niečo dosiahnuť, nie je to zadarmo.

Čo by ste odkázali  budúcim študentom?  

Byť trpezliví, nevzdávať sa a snažiť sa zobrať si zo školy a z prednášok čo najviac. Nikdy, naozaj nikdy totiž nemôžete vedieť, ako veľa vám to pomôže v praxi. Ani ja som to nevedela, a teraz som za to vďačná.

<<< Späť