Právo na informácie: Kde je zakorenené?
V súvislosti s nástupom rôznych totalitných režimov vo svete (Taliban v Afganistane) alebo internetovej cenzúry v krajinách ako Severná Kórea, Rusko či Čína by sme si mali viac vážiť právo na slobodný prístup k informáciám. Ako je koncipované a kde je vlastne zakorenené? Všetko sa dozviete v našom článku.
Právo na slobodný prístup k informáciám
Právo na slobodný prístup k informáciám je zakorenené v zákone č. 211 z roku 2000 Zbierky zákonov s názvom Zákon o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov, skrátene zákon o slobode informácií. Tento zákon upravuje podmienky, postup a rozsah slobodného prístupu k informáciám.
Osoby povinné zverejňovať informácie
Medzi osoby, ktoré podľa tohto zákona majú povinnosť zverejňovať informácie, patria štátne orgány, obce, vyššie územné celky, ale aj tie právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc v oblasti verejnej správy. Medzi ďalšie osoby s touto povinnosťou patria aj právnické osoby zriadené povinnými osobami z predchádzajúceho odseku, ale aj zdravotné poisťovne. Zákon však môže ustanoviť povinnosť sprístupňovať informácie aj inej právnickej osobe alebo fyzickej osobe.
Povinné zverejňovanie informácií
Každý človek má právo na prístup k informáciám, ktoré majú vymenované povinné osoby k dispozícii. Účelom zákona je zvyšovať transparentnosť v najnižších kruhoch verejnej správy, ale aj v zákonodarnej, výkonnej a súdnej moci. Práve vďaka tomuto zákonu sa nejedná “o nás bez nás za zatvorenýmii dverami”. Zákon pomáha odhaliť prípadnú korupciu aj niekoľko rokov spätne – stačí, ak všímavý občan náhodou postrehne podozrivú zmluvu.
Čo najčastejšie obsahujú zverejňované informácie?
Zmluvy medzi povinnými osobami a dodávateľmi rôznych tovarov a služieb, zápisnice z konaní a pojednávaní, ale aj finančné sumy. Niekedy ide však aj o veľmi špecifické a pre mnohých zaujímavé informácie, napríklad Kancelária prezidenta Slovenskej republiky je povinná zverejniť program a výsledky pracovných ciest a prijatí prezidenta Slovenskej republiky a miesto jeho pobytu, ale aj organizačnú štruktúru a počty zamestnancov Kancelárie prezidenta Slovenskej republiky. Ak by kancelária napríklad zamestnávala 12 masérov, pravdepodobne by si to niekto všimol. 🙂
Čo ak informácie nie sú verejné?
Takýto scenár môže nastať najmä v dvoch základných prípadoch. Prvým je, keď sú informácie z nejakého dôvodu neverejné (ochrana osobných údajov alebo nezverejnenie faktov zo súdneho sporu, ktorý nie je uzavretý a mohlo by dôjsť k jeho ovplyvňovaniu). Druhým prípadom je, kedy povinná osoba nezverejní informáciu cielene. Informácia však nemusí byť tajná, stačí si ju len vyžiadať. Napríklad obce majú povinnosť zverejňovať niektoré informácie online na webstránke aj na obecnej úradnej tabuli. Aj k ostatným informáciám vám však musia udeliť prístup.
Kompletné znenie zákona si môžete prečítať na tomto odkaze. Ak sa chcete o základoch práva dozvedieť viac, prihláste sa na naše kurzy pre verejnosť alebo rovno na bakalárske štúdium práva na našej fakulte.
<<< Späť