Vecné bremeno pri nehnuteľnostiach: Ako vznikne a zanikne?
V zmluvách pri kúpe nehnuteľnosti sa často stretávame s pojmom vecné bremeno.
Zmluvu k vecnému bremenu zriaďuje spravidla vlastník nehnuteľnosti. Výnimkou môže byť osobitný zákon, ktorý môže oprávniť aj ďalšie osoby. Vecné bremená spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti sú neobmedzené a prechádzajú s vlastníctvom nehnuteľnosti na ich nadobúdateľa. Pri zmene vlastníctva, prechádza so zmenou vlastníctva na nadobúdateľa aj vecné bremeno, ktorým je nehnuteľnosť zaťažená. Takýmto vecným bremenom môže byť napríklad právo prechodu cez pozemok suseda. Tieto vecné bremená sú časovo neobmedzené.
Čo to znamená?
Pojem vecné bremená zahŕňa rozličné, svojou povahou vecnoprávne obmedzenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti v prospech iného subjektu. Právny inštitút vecného bremena je upravený v § 151n až 151p Občianskeho zákonníka. Podľa § 151n ods. 1 Občianskeho zákonníka vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného. V praxi ide o situácie, keď je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe. Vecné bremená je možné zriadiť len k nehnuteľným veciam.
Vecné bremeno je jednou z foriem užívania nehnuteľnosti v prospech niekoho iného. Jeho definícia v Občianskom zákonníku je dosť mätúca, preto je najlepšie pozrieť si konkrétne príklady.
Vecné bremeno na nehnuteľnosti je označené na liste vlastníctva, v časti „C“ – ťarchy. Vecné bremeno predstavuje komplikáciu pri kúpe nehnuteľnosti na hypotekárny úver, môže však zasahovať aj do iných aktivít. Vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo strpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať.
Právo niečo strpieť predpokladá povinnosť vlastníka nehnuteľnosti (t.j. povinného z vecného bremena) strpieť správanie oprávneného z vecného bremena, ktorý zaťaženú nehnuteľnosť využíva vo svoj prospech. Ide napríklad o povinnosť vlastníka nehnuteľnosti strpieť tretie osoby, ktoré majú právo dožitia v danej nehnuteľnosti. Povinnosť niečoho sa zdržať znamená, že vlastník nehnuteľnosti sa musí zdržať určitého konania, na ktoré ho inak oprávňuje jeho vlastnícke právo. Povinnosť niečo konať spočíva v tom, že vlastník je povinný uskutočniť určité aktívne konanie v prospech verejnosti.
Kedy vznikne a naopak kedy zaniká samotné bremeno?
Právne vzťahy vecných bremien vznikajú zo zákona, rozhodnutím príslušného orgánu, písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov a vydržaním § 151o ods. 1.
Vecné bremeno môže byť zriadené zmluvou, čo býva v praxi najčastejším spôsobom. Pôjde o prípady napr. v prípade rodičov, ktorí vlastnia nehnuteľnosť a zveria ju svojim deťom pod podmienkou vlastného dožitia alebo pri dohode prejazdu automobilom cez cudzí pozemok, či práva umiestnenia reklamnej tabule. Vecné bremeno, ktoré sa vypracúva k pozemku týmto spôsobom, by malo obsahovať aj plán, prípadne nákres s konkrétnymi údajmi z geodetického oddelenia.
Ďalším spôsobom môže byť závet v spojení s rozhodnutím o dedičskom konaní, kde vecné bremeno vzniká priamo smrťou a určuje, kto bude povinný toto vecné bremeno konať alebo trpieť. V praxi sa môžeme stretnúť aj s dohodou dedičov – konkrétni dediči sa dohodnú napríklad o užívaní nejakej časti zdedenej nehnuteľnosti (napr. pozemku, záhrady).
Ďalej to môže byť rozhodnutie príslušného orgánu, najmä súdu, zo zákona a výkonom práva vydržaním. Oprávnenie zodpovedajúce vecnému bremenu teda možno nadobudnúť aj vydržaním. Predpokladom tohto spôsobu nadobudnutia je nepretržitý výkon práva po dobu najmenej desať rokov a pri splnení aj ostatných podmienok podobné vydržaniu vlastníckeho práva, uvedené v §134 Občianskeho zákonníka. Vylúčené je vydržanie práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu k nehnuteľnostiam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo vo vlastníctve zákonom určených právnických osôb § 125 Občianskeho zákonníka.
Vecné bremeno môže zaniknúť viacerými spôsobmi. Najčastejšie zo zákona – smrťou oprávnenej osoby, ale aj vtedy, ak už vecné bremeno neslúži potrebám, pre ktoré bolo zriadené. Zo zákona môže zaniknúť aj prevodom v rámci konkurzu. Rozhodnutím konkrétneho orgánu – súd väčšinou rozhoduje o konkrétnych zmenách a nepomeroch.
Splynutím – oprávnený človek z vecného bremena sa stane vlastníkom nehnuteľnosti, ktorá je ním zaťažená. Uplynutím času alebo doby, na ktorú bolo vecné bremeno zriadené. Splnením rozväzovacej podmienky napr. konkrétny priestor, ktorý je potrebný len do určitej miery a do určitého času.
Premlčaním, ktoré sa nevzťahuje na vecné bremená zriadené zákonom. Aby zánik vecného bremena vošiel do platnosti, je potrebné jeho zapísanie do katastra nehnuteľnosti na list vlastníctva nehnuteľnosti, ktorá bola dovtedy vecným bremenom zaťažená.
<<< Späť