Obvinený a obžalovaný – aký je medzi nimi rozdiel
Kto je obvinený?
Podľa § 33 zákona č. 301/2005 Z. z Trestný poriadok (ďalej ako „Trestný poriadok“) možno za obvineného považovať toho, kto je podozrivý zo spáchania trestného činu. Voči obvinenému je možné použiť prostriedky určené týmto zákonom až vtedy, ak bolo proti nemu vznesené obvinenie.
Za obvinenú možno považovať osobu do času, kým nie je nariadené hlavné pojednávanie v konkrétnej trestnej veci, ktoré nasleduje po podaní obžaloby prokurátorom. Po jeho nariadení hovoríme o osobe obvinenej ako o osobe obžalovanej. V prípade, že zo záverov trestného konania bude zrejmé, že skutku, ktorý sa kladie obžalovanému za vinu sa skutočne dopustil, súd vydá odsudzujúci rozsudok, po nadobudnutí právoplatnosti ktorého bude už považovaný za osobu odsúdenú.
Práva a povinnosti obvineného
V zmysle § 34 Trestného poriadku má obvinený svoje práva a povinnosti a to:
- právo od začiatku konania proti svojej osobe vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré sú mu kladené za vinu a k dôkazom o nich, obvinený má zároveň právo odoprieť vypovedať. Môže uvádzať okolnosti, navrhovať, predkladať a obstarávať dôkazy, ktoré slúžia na jeho obhajobu, robiť návrhy a podávať žiadosti a opravné prostriedky;
- právo zvoliť si obhajcu a radiť sa s ním aj počas úkonov vykonávaných orgánom činným v trestnom konaní alebo súdom. So svojim obhajcom sa obvinený v priebehu svojho výsluchu nemôže radiť o tom, ako odpovedať na položenú otázku. Môže žiadať, aby bol vypočúvaný za účasti svojho obhajcu a aby sa obhajca zúčastnil aj na iných úkonoch prípravného konania. Ak je obvinený zadržaný vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody, môže s obhajcom hovoriť bez prítomnosti tretej osoby;
- právo v konaní pred súdom navrhovať a vypočúvať svedkov a právo klásť svedkom otázky. Obvinený môže uplatňovať svoje práva sám alebo prostredníctvom obhajcu;
- môže už na začiatku konania pred súdom prvého stupňa uplatniť všetky dôkazy, ktoré sú mu známe a ktoré navrhne vykonať. Ak po podaní obžaloby podá obvinený návrh na vykonanie dôkazov pred začatím konania na súde prvého stupňa, súd je povinný takýto návrh bez meškania doručiť prokurátorovi a poškodenému;
- obvinený, ktorý nemá dostatočné prostriedky na úhradu trov obhajoby, má nárok na bezplatnú obhajobu alebo na obhajobu za zníženú odmenu; nárok na bezplatnú obhajobu alebo obhajobu za zníženú odmenu musí obvinený preukázať najneskôr pri rozhodovaní o náhrade trov trestného konania a ak ide o ustanovenie obhajcu podľa § 40 ods. 2, najneskôr do 30 dní po tom, čo mu bolo doručené opatrenie o ustanovení obhajcu;
- orgány činné v trestnom konaní a súd sú povinné zakaždým obvineného o jeho právach poučiť vrátane významu priznania a poskytnúť mu plnú možnosť na ich uplatnenie;
- obvinený je povinný na začiatku prvého výsluchu uviesť adresu, na ktorú sa mu majú písomnosti doručovať, vrátane písomností určených do vlastných rúk, ako aj spôsob doručovania s tým, že ak túto adresu alebo spôsob doručovania zmení, musí takú skutočnosť bez meškania oznámiť príslušnému orgánu; o doručovaní a následkoch s tým spojených orgán činný v trestnom konaní alebo súd obvineného poučí.
Kto je obžalovaný?
Podľa definície zákona sa obvinený po nariadení hlavného pojednávania označuje ako obžalovaný.
O obžalobe alebo o návrhu na dohodu o vine a treste koná a vo veci rozhoduje
- sudca pre prípravné konanie, ak ide o skrátené vyšetrovanie podľa § 204; pritom má rovnaké práva a povinnosti ako samosudca;
- samosudca o prečinoch, na ktoré zákon ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého horná hranica neprevyšuje päť rokov;
- predseda senátu alebo senát v ostatných prípadoch.
Podanú obžalobu, ako aj návrh na dohodu o vine a treste súd najskôr preskúma z toho hľadiska, či pre ďalšie konanie poskytujú spoľahlivý podklad, najmä preverí, či prípravné konanie, ktoré im predchádzalo, bolo vykonané spôsobom zodpovedajúcim tomuto zákonu a či jeho výsledky dostatočne odôvodňujú postavenie obvineného pred súd.
<<< Späť