Čo skúma ontogenetická psychológia?
Ontogenetická, alebo inak povedané, vývinová psychológia je základnou psychologickou disciplínou, ktorá sa zaoberá štúdiom zmien správania a prežívania človeka v priebehu času, od narodenia až po starobu. Každé vývinové štádium v živote človeka má svoje špecifiká a sú v ňom prítomné rôzne zmeny, ktoré sa počas neho dejú. Práve ontogenetická psychológia tieto zmeny študuje, skúma a opisuje. Uvádza sa tiež, že zhromažďuje, analyzuje a kategorizuje informácie o týchto zmenách, ktoré v duševnom živote človeka nastávajú od jeho narodenia až po smrť. Akým spôsobom teda ontogenetická psychológia študuje zmeny v životných obdobiach človeka?
Okruhy ontogenetickej psychológie
Rozlišujú sa štyri záujmové okruhy ontogenetickej psychológie, resp. všeobecnej vývinovej psychológie, a to štúdium fylogenézy psychiky, antropogenézy psychiky, ontogenézy psychiky a aktuálnej genézy. Fylogenéza psychiky porovnáva správanie rôznych druhov živočíchov na rôznom stupni evolučného radu – napríklad správanie pri hľadaní potravy, a podobne. Antropogenéza psychiky skúma vývin ľudskej psychiky v rôznych historických etapách, rôznych spoločnostiach a kultúrach. Štúdium ontogenézy psychiky je už spomínané štúdium vývinu psychiky človeka od narodenia po smrť, no a aktuálna genéza skúma vývin jednotlivých psychických procesov ako je napríklad učenie, riešenie rôznych myšlienkových úloh, a tak ďalej.
Teórie celoživotného vývinu človeka
Cieľom teórií celoživotného vývinu je predovšetkým popísať, vysvetliť a optimalizovať vývin človeka. Existuje niekoľko takýchto teórií, medzi najznámejšie, resp. klasické teórie vývinu patrí Freudov psychoanalytický model psychosexuálneho vývinu, Piagetov model kognitívneho vývinu alebo Eriksonova psycho-sociálna teória vývinu. Každá z týchto teórií popisuje vývin z hľadiska určitých štádií, ktoré tento proces tvoria. Tieto štádiá považovali za univerzálne, pričom ich poradie ostáva zachované a nemení sa.
Eriksonova psycho-sociálna teória vývinu ako súčasť ontogenetickej psychológie
Zo všetkých známych teórií vývinu to bol práve Erikson, kto skombinoval biologické a sociologické aspekty vývinu. Každé vývinové štádium v sebe nesie istú úlohu, resp. konflikt, ktorý človek v danom období rieši. Na základe toho, či sa mu tento konflikt podarí vyriešiť alebo nie, sa odvíja, či bude pokračovať do ďalšieho vývinového štádia alebo bude mať ďalej problémy vyplývajúce z nevyriešeného konfliktu. V tejto teórii Erikson uvádza osem vývinových štádií od narodenia až po smrť, po jeho smrti pridala jeho manželka ešte deviate štádium. Ako príklad možno spomenúť prvé vývinové štádium, v ktorom sa vyskytuje konflikt dôvera verzus nedôvera. V období od narodenia do približne jedného roku života dieťaťa je ústrednou úlohou tohto obdobia získať bazálnu dôveru v seba, vo svet okolo seba a v život ako taký. Základom je, aby dieťa vnímalo svet ako bezpečné miesto napriek tomu, že občas zažije miernu frustráciu. Ak dieťa tento konflikt zvládne, vytvorí sa uňho dôvera a nádej v to, že uspokojenie jeho potrieb je dosiahnuteľné. Ak tento konflikt nezvládne, vytvára to pocit nedôvery a v dospelosti bude takýto človek neistý, bude mať obavy z druhých ľudí a zo vzťahov, bude nedôverčivý k iným.
Vývinové úlohy človeka z pohľadu ontogenetickej psychológie
Každé vývinové štádium je tvorené aj vývinovými úlohami, ktoré má človek splniť. V ranom detstve prevažujú biologické zdroje človeka, kedy medzi základné vývinové úlohy patrí naučiť sa chodiť, rozprávať, osvojiť si hygienické návyky, atď. V období stredného detstva (6-12 rokov) je takouto úlohou osamostatňovanie sa a sociálny rozvoj, kedy sa napr. dieťa učí komunikovať a vychádzať s rovesníkmi. V adolescencii je dôležité, aby si človek začal vytvárať zrelšie vzťahy, utvára si svoju identitu, osvojuje si mužskú a ženskú rolu a životné hodnoty. Mladá dospelosť sa vyznačuje hľadaním si partnerských vzťahov, založiť si rodinu. V období stredného veku (30-60 rokov) sa ľudia snažia pomáhať svojim deťom aby sa z nich stali zodpovední ľudia, rozvíjajú svoje hobby, venujú sa opäť svojmu partnerovi a prispôsobujú fyziologickým zmenám, ktoré so sebou tento vek nesie. V starobe je zase vývinovou úlohou človeka prispôsobiť sa zhoršenému zdravotnému stavu, vyrovnať sa so smrťou partnera a pripraviť sa na vlastnú smrť.
Ak ťa zaujíma ontogenetická psychológia, študuj psychológiu na PEVŠ!
Štúdium psychológie na Paneurópskej vysokej škole pozostáva aj z výučby vývinovej (ontogenetickej) psychológie, kde sa dozvieš odborné informácie o tom, ako sa človek vyvíja od narodenia až po smrť, aké zmeny uňho nastávajú a ako sa to prejavuje v jeho prežívaní a správaní. Viac sa tiež dozvieš v rámci predmetu biodromálna psychológia, ktorá sa venuje skúmaniu životnej cesty človeka od narodenia až po smrť. Stačí si podať prihlášku na štúdium a aj ty sa môžeš stať psychológom.
<<< Späť