Čo je stres a ako ho prekonať?

Či už vás čaká náročná skúška na vysokej škole, výberový pohovor do novej práce, alebo sa vám v živote celkovo nejaký čas nedarí, prípadne riešite konflikty vo vzťahu, všetky tieto udalosti majú spoločného menovateľa – vyvolávajú v nás stresovú reakciu. Stres je definovaný ako reakcia nášho organizmu na nejakú nadmernú záťaž. Vyvolávajú ju rôzne podnety, takzvané stresory, ktoré človek prežíva subjektívne buď ako pozitívne, alebo negatívne. Áno, dobre vidíte, aj pozitívne udalosti v nás môžu vyvolať stres a spôsobovať záťaž. Aj s mierou prežívaného stresu sa však dá pracovať a zredukovať ho, len treba vedieť ako na to.

Náš organizmus môže v strese reagovať rôzne

V záťažovej situácii náš organizmus môže reagovať troma spôsobmi – útok, útek, zamrznutie. V praxi to môže znamenať to, že keď vás napadne zlodej, môžete naňho zaútočiť, môžete pred ním rýchlo utiecť alebo ostanete v šoku a zamrznete na mieste. So stresom sa dokážeme vysporiadať pomocou copingových (zvládacích) stratégií, čo je akýsi dynamický proces, ktorý pozostáva z vôľových aj kognitívnych zložiek. Kognitívne spracovanie, ktorým sa tento proces začína, má 2 fázy. V prvotnom hodnotení situácie sa človek sám seba spýta, či je daný podnet preňho naozaj hrozivý, v druhotnom hodnotení sa zase pýta, či a pomocou akých prostriedkov to zvládne.

Stresová reakcia má niekoľko fáz

Keď sa v nás spustí stresová reakcia na stresový podnet, ktorá sa nazýva tiež všeobecný adaptačný syndróm a pozostáva z troch fáz. Prvá fáza, pri ktorej sa aktivujú neuroendokrinonné systémy a vo zvýšenej miere sa nám začnú vylučovať hormóny zodpovedné za nabudenie a aktivitu organizmu, sa nazýva fáza poplachu, označuje sa aj ako fáza alarmu. Druhou fázou je fáza odolnosti alebo rezistencie, kedy je organizmus človeka udržovaný na vysokej úrovni aktivity, vďaka čomu dokáže zvládať náročnú situáciu nejaký čas. V tretej fáze vyčerpania dochádza, ako už z jej názvu vyplýva, k poklesu odolnosti organizmu a ak je závažný stres prítomný dlhodobo, u človeka môže vzniknúť psychické alebo psychosomatické ochorenie. Občas sa uvádza ako samostatná fáza aj tzv. rekuperácia alebo zotavenie, ktorá predstavuje čas, ktorý je potrebný na to, aby sa organizmus dokázal vrátiť k normálnemu fungovaniu.

Bojovníci proti stresu

V boji proti stresu nám pomáha niekoľko faktorov: zmysel pre koherenciu, nezdolnosť (hardiness), sebaúčinnosť a naučený optimizmus. Zmysel pre koherenciu pochádza od Antonovského a koherencia v tomto zmysle nadobúda význam súdržnosti skupiny ľudí, ale tiež vnútornú skĺbenosť osobnosti. Tvoria ju tri dimenzie, ktoré sú zároveň mechanizmami salutogenézy (úzdravy). Prvou je zrozumiteľnosť – chápanie sveta. Dôležitá je tu komplexnosť pohľadu na svet, na fungovanie a poriadok. Druhou dimenziou je zmysluplnosť, teda keď človek považuje situáciu za zmysluplnú, vníma, že má zmysel sa o niečo snažiť a byť iniciatívnym a tvorivým. Treťou dimenziou je zvládnuteľnosť, čiže človek vníma primeranosť vlastných síl a možností na to, aby situáciu zvládol a dôveroval si. Nezdolnosť je koncept S. Kobasovej a pozostáva z troch faktorov: kontroly – v zmysle kontroly udalostí, oddanosti – stotožnenie sa s tým čo robím, a výzvy – chápanie ťažkostí ako výziev. Pojem sebaúčinnosť vyjadruje vnímanú alebo odhadovanú schopnosť účinne sa vyrovnať so situáciou. Ak má človek vysokú úroveň sebaúčinnosti, potom vníma, že s danou situáciou môže niečo urobiť a svojím správaním tak dosiahnuť želaný výsledok. Naučený optimizmus pozostáva zo zmeny presvedčenia pri hodnotení negatívnych udalostí, kedy z trvalého urobíme dočasné – v zmysle „nič zlé netrvá večne“, z globálneho špecifické – netýka sa to všetkého, iba špecifických podnetov, a z interného externé – rozlišujeme čo môžeme ovplyvniť a čo nie. Okrem spomenutých pomáha v boji so stresom aj sociálna podpora a kvalitné medziľudské vzťahy.

Nauč sa prekonávať stres a podaj si prihlášku na PEVŠ!

Štúdium psychológie na Paneurópskej vysokej škole ti prinesie mnoho nových a zaujímavých poznatkov a zručností, vďaka ktorým sa z teba môže stať kvalitný psychológ. V rámci štúdia sa dozvieš veľa odborných informácií z oblasti klinickej, poradenskej, školskej, pracovnej a organizačnej psychológie, z metodológie psychologického výskumu, a tak ďalej. Podaj si prihlášku na štúdium už teraz, stačí kliknúť sem.

<<< Späť