,,Študenti by mali byť otvorení aj k politickým aj ekonomickým témam“- doc. Ing. Tomáš Dudáš, PhD.

Do čoho sa dnes oplatí investovať najviac? Je vhodné investovať do virtuálnej meny- kryptomien? Aké sú najnovšie ekonomické trendy? Odpovede nájdete v rozhovore s dekanom Fakulty ekonómie a podnikania PEVŠ, doc. Ing. Tomášom Dudášom, PhD., expertom na svetové hospodárstvo.

Rozhovor s dekanom uskutočnil študent Fakulty masmédií PEVŠ Patrik Kerhart.

P: Kde sa oplatí investovať?

D: To je jedna z najťažších otázok, ktoré existujú, keďže mnohí experti sa snažia túto otázku vyriešiť a neviem či sa to podarí aj tým najúspešnejším investorom. V posledných rokoch sa oplatilo investovať do akcií. Ak máte dlhodobejší investičný horizont a nechcete peniaze vybrať o týždeň alebo o mesiac, tak sa najviac oplatí investovať do akcií.

P: Čo je to kryptomena? Oplatí sa do nej investovať?

Kryptomeny sú novým zaujímavým fenoménom vo svete. Sú to kvázi peniaze, ktoré sú mimo kontroly štátov a centrálnych bánk. Sú to prostriedky, ktoré sú vymyslené, niekedy ani nevieme v skutočnosti kým. Napr. pri kryptomene bitcoin dodnes iba hádame, kto je autorom. Výhodou kryptomien je väčšia anonymita, môžete byť mimo kontroly, čo môže znamenať aj nevýhodu v prípade, ak sa mena používa na nelegálne účely. Či sa do nich oplatí investovať? Momentálne, keď sa pozrieme na čísla bol by som opatrný, keďže práve posledný rok skoro neustále padali. Keď sa pozrieme na jeden bitcoin, ktorý pred rokom mal hodnotu skoro 20 000 dolárov, tak dnes je to iba 4 000. Možno, že nie bitcoin, ale nejaká iná mena z kryptomien je mena budúcnosti.

P: Máte obľúbenú ekonomickú alebo politickú celebritu?

D: Čo sa týka ekonómov, tak samozrejme tí najvážnejší ekonómovia súčasnosti ako napr. Paul Krugman z USA, ktorý sa venuje najmä svetovému hospodárstvu a má veľmi zaujímavé analýzy, vidí svet iným spôsobom. Alebo môžem tiež spomenúť ďalšieho amerického ekonóma Nouriela Roubiniho, ktorý sa stal slávny tým, že predpovedal poslednú krízu. Preto sa oplatí sledovať jeho názory, má schopnosť do určitej miery predpovedať budúcnosť.

P: Máte nejaký obľúbený film? Nebude to náhodou ,,Zbaľ prachy a vypadni“ alebo ,,Million Dollar Baby“?

D: To nie, ale priznám sa, mám rád filmy s ekonomickou tematikou. Nie je ich veľa. Patrí do nich napr. film Wall Street, ktorý natočil Oliver Stone v 80. rokoch, vrátane jeho neskoršieho pokračovania, ale zaujal ma aj nový film Vlk z Wall Street, ktorý ukazoval veľmi zaujímavý obraz o Wall Street aj o tom, že niektorí sa nie veľmi poctivo snažili v tom čase zbohatnúť. Zároveň pred niekoľkými rokmi bol veľmi zaujímavý oskarovský film Big Shot, ktorý spracovával poslednú globálnu finančnú krízu a podľa môjho názoru sa autorom podarilo celkom dobre a zrozumiteľne podať, čo sa v USA v tom období udialo.

P: Aký je rozdiel medzi pojmom ekonómia a ekonomika?

D: Je to v konečnom dôsledku pomerne jednoduché. Ekonómia je veda, ktorá sa zaoberá ekonomikou. Takže ekonomika je svet, ktorý žijeme, všetky procesy, ktoré prebiehajú okolo nás. Zapájame sa do ekonomiky každodennými aktivitami, či ideme do práce, do obchodu. A ekonómia je to, čo môžete študovať napr. u nás, na Fakulte ekonómie a podnikania Paneurópskej vysokej školy.

P: Prečo by ste uchádzačom odporučili práve štúdium na Fakulte ekonómie a podnikania PEVŠ?

D: Snažíme sa o priateľský prístup k študentom a  uľahčiť im život ako sa len dá. Vychádzame im v ústrety pri tvorbe rozvrhu a pri všetkých iných otázkach. Takže ja ako dekan a predtým ako prodekan pre vzdelávanie som sa vždy snažil riešiť problémy študentov tak, aby boli na našej fakulte spokojní. A zároveň druhý faktor je prepojenie s praxou. Snažíme sa neposkytovať iba teoretické znalosti, ale vedieme študentov aj k praktickým skúsenostiam. Prichádzajú sem manažéri z fungujúcich a existujúcich podnikov, ktorí predávajú svoje znalosti svojim študentom.

P: Aká je vízia Fakulty ekonómie a podnikania PEVŠ do budúcna?

D: Máme v pláne rozšíriť ponuku študijných programov. Momentálne máme na inžinierskom stupni Medzinárodné podnikanie a veľmi intenzívne rozmýšľame o tom, aký nový atraktívny študijný program by sme mohli študentom ponúknuť.  Osobne by som bol veľmi rád, keby sme sa dopracovali k tomu, aby sme mali ucelené programy v anglickom jazyku, keďže tam vidím budúcnosť.

P: Čo Vás na Vašej práci baví?

D: Ako odborník sa zaoberám svetovým hospodárstvom. Baví ma, že svetové hospodárstvo je neustále v pohybe a stále sa mení. Nie som si istý, či by ma bavili oblasti ekonómie statickejšieho charakteru. Veľmi rád sledujem všetky novinky, udalosti, snažím sa ich obsahovo zapracovať do výučby a predávať študentom informácie o tom, čo sa aktuálne deje: napr.  Brexit, kryptomena, Čínska ekonomika. Na práci vysokoškolského pedagóga je výborný kontakt s mladými ľuďmi. Človek aj keď starne je neustále v kontakte s mladými ľuďmi, ktorí ho dobíjajú energiou. Oplatí sa chodiť do práce a človek sa teší na svoju prácu.

P: Čo robíte okrem toho, že prednášate?

D: Väčšinu môjho času zaberá riadenie fakulty a prednášanie. Okrem toho robím sem tam analýzy o stave svetového hospodárstva, taktiež každý týždeň píšem stĺpček do maďarského denníku Új Szó a zároveň ma miestami je vidno aj v médiách, keďže sa väčšinou vyjadrujem k stave svetového hospodárstva.

P: Ako môže súčasná generácia študentov prispieť k zlepšeniu slovenskej ekonomiky?

Primárne tým, že sa budú naozaj venovať svojmu štúdiu a vložia sa do toho na 100 percent a teda skúsia nasať čo najviac znalostí, ktoré sa im snažíme dávať. Zároveň by mali byť otvorení mimo svojho štúdia, napr. mali by sa zaujímať o udalosti, či ekonomické alebo politické, ktoré sa dejú okolo nich a možno sa aj zapojiť a individuálne skúsiť urobiť zo Slovenska lepšie miesto z vlastnej občianskej iniciatívy.

_____

Doc. Ing. Tomáš Dudáš, PhD. absolvoval svoje vysokoškolské štúdium na Obchodnej fakulte Ekonomickej univerzity v Bratislave, ktoré ukončil v roku 1999 s vyznamenaním v študijnom odbore hospodárska diplomacia. V rokoch 1999 – 2001 úspešne absolvoval postgraduálne štúdium v odbore medzinárodné vzťahy a diplomacia na Ústave medzinárodných vzťahov a aproximácie práva Právnickej Fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. V roku 2005 na Obchodnej fakulte Ekonomickej univerzity v Bratislave úspešne obhájil svoju doktorandskú dizertačnú prácu s názvom Priame zahraničné investície v strednej a východnej Európe. V rokoch 2005 – 2006 absolvoval študijný program Centra pre európsku politiku s názvom Brány Európy otvorené, ktoré bolo zamerané na oblasť Európskej únie a integračných procesov. V roku 1999 nastúpil na Ekonomickú univerzitu v Bratislave ako asistent a dodnes spolupracuje s Fakultou medzinárodných vzťahov tejto univerzity. V rokoch 2000 – 2001 spolupracoval s Úradom vlády SR na expertnej úrovni v oblasti euromeny a výsledkom tejto spolupráce bola publikácia EURO a Slovensko. V rokoch 2002 – 2006 spolupracoval s Univerzitou Corvinus v Budapešti, keď pôsobil ako externý spolupracovník na Podnikovohospodárskej fakulte v Komárne. V rokoch 2005 – 2010 spolupracoval ako externý vyučujúci s Ekonomickou fakultou Univerzity Jánosa Selyeho v Komárne. V roku 2009 nastúpil na Fakultu ekonómie a podnikania Paneurópskej vysokej školy, kde dodnes pôsobí ako docent a dekan fakulty.

V rokoch 2007 – 2010 spolupracoval s Inštitútom pre ekonomické a hospodárske reformy, keď bol členom expertnej skupiny projektu HESO. V rokoch 2008 – 2011 bol koordinátorom Centra severoamerických štúdií na Ekonomickej univerzite a významne sa podieľal na rozvoji tohto centra. V roku 2015 spolupracoval na príprave prestížnej publikácie Global Competitiveness Report. Počas svojej vedecko-pedagogickej kariéry uskutočňoval aktívnu vedecko-výskumnú a publikačnú činnosť, keď ťažiskom jeho doterajšej vedecko-výskumnej aktivity bolo skúmanie prílevu a vplyvov priamych zahraničných investícií v regióne strednej a východnej Európy. Počas svojej doterajšej vedeckej kariéry publikoval viaceré vedecké monografie a množstvo článkov a štúdií tak v doma ako i v zahraničí. V oblasti vedecko-výskumnej činnosti sa tiež zúčastnil ako riešiteľ na množstve domácich i medzinárodných vedecko-výskumných projektoch. Je členom viacerých vedeckých rád a redaktorských rád vedeckých časopisov. Je jazykovo výborne vybavený, ovláda na vysokej úrovni anglický, nemecký a maďarský jazyk.

<<< Späť