,,Muži- informatici môžu byť lepší v kódovaní, ženy- informatičky môžu mať lepšie strategické uvažovanie.“- dekan Fakulty informatiky PEVŠ, doc. RNDr. Eugen Ružický, CSc.

Programovanie predstavuje len zlomok z procesov, ktoré nám informatika v 21. storočí prináša.  Neuvedomujeme si, kde všade sa môžeme s prácou informatika stretnúť. V automobilovom priemysle, pri výrobe smartfónov, pri automatizácii strojov, pri ochrane osobných údajov. Spektrum pôsobenia IT technikov je v súčasnosti veľmi pestré. Aj na otázky, aké sú nové trendy v IT priemysle, či sú v informatike šikovnejší muži alebo ženy, dostanete odpoveď v rozhovore s dekanom Fakulty informatiky PEVŠ, doc. RNDr. Eugenom Ružickým, CSc.

 

P: Aký IT trend nás čaká v najbližšej budúcnosti?

Pozeral som webovú stránku spoločnosti Gartner, ktorá zisťuje, aké sú trendy v informatike a aký je vývoj za posledných 5 rokov a naozaj v tejto oblasti zaznamenávame obrovský boom. Keď sa pozrieme na situáciu v roku 2013, kedy vytvorili vedci vízie, čo sa stane o 5 rokov, tak na 90% sa predpoklady zhodovali s reálnymi výsledkami. Mohli sme tam nájsť napr. používanie smartfónu, dnes je ich používanie súčasťou života každého z nás. Komunikácia sa posunula z desktopového počítaču do smartfónov. Ďalším významným trendom sú aplikácie v rôznych oblastiach. Dôležitým novodobým fenoménom je napr. Priemysel 4.0, ktorý momentálne prežíva silné obdobie. U nás na Slovensku je dôležitý vývoj v tejto oblasti, nakoľko automobilový priemysel je u nás na prvých priečkach medzi rôznymi druhmi odvetví.  Tým, že sa do praxe aplikuje robotika, je dosť pravdepodobné, že prídu ľudia o prácu, nakoľko ich nahradí robot. Študentov musíme pripraviť na to, aby sa dostali do priemyslu a aby boli schopní manipulácie a programovania týchto robotov.

P: V čom sú ženy- informatičky lepšie ako muži?

R: Psychológovia tvrdia, že ženy vedia spájať obe hemisféry mozgu naraz a muži sa vedia sústrediť len na jednu vec. Ale z hľadiska premýšľania nad nejakými víziami a stratégiami je niekedy dobré vedieť porovnávať a zapájať obe hemisféry, takže je možné, že by ženy vedeli byť v týchto víziách lepšie ako muži. Muži môžu byť zas lepší v kódovaní, kedy si musia presne precízne kódy pozrieť a trpezlivo nad nimi sedieť, ale ženy by teda možno vedeli lepšie strategicky premýšľať.

P: Čo je to aplikovaná informatika?

R: Aplikovanie počítačových technológií do rôznych oblastí, napr. do zdravotníctva, do priemyslu a do mnohých ďalších.

P: Aké vlastnosti by mal mať dobrý informatik?

R: Zamerania informatika môžu byť rôzne. Aj u nás si študenti počas štúdia vyberajú zamerania, ktorým sa chcú venovať. Jeden chce byť programátor, druhý bude analytik, tretí bude projektový manažér a v závislosti od toho, keď študent vyštuduje daný odbor má trošku iné vlastnosti. Dobrý programátor by mal byť dôsledný napr. v kódovaní, naopak projektový manažér by mal mať schopnosť predvídať veci.

P: V posledných rokoch je o Fakultu informatiky PEVŠ veľký záujem. Pracujú študenti fakulty už počas štúdia?

R: Je dôležité, aby študent nemal len teoretické vedomosti. A stretávame sa s tým problémom, že študent na vysokej škole dostáva teoretické znalosti a keď sa venuje štúdiu len po teoretickej stránke, po škole keď príde do reálneho zamestnania mu hrozia problémy, ako zapojiť tieto vedomosti do praxe. Preto sme toho názoru, že študent má popri štúdiu absolvovať odbornú prax. Máme výborné skúsenosti s tým, že študent, ak na jeden, dva semestre pracuje v nejakom podniku je oveľa úspešnejší. Taktiež aj záverečné práce sú omnoho kvalitnejšie, keď sú podložené nejakou praktickou skúsenosťou zo strany študentov. A samozrejme vieme študentom vyjsť v ústrety, nakoľko je možné študovať informatiku aj v externej forme. Výučba prebieha najmä v soboty, v ojedinelých prípadoch aj v piatok poobede.

P: Ako ste už naznačili, jedno zo zameraní Fakulty inofmatiky PEVŠ je aj Priemysel 4.0 a Big Data. Viete mi v jednoduchosti opísať, čo je predmetom daného zamerania?

R: Začnem príkladom, že Google zbiera informácie. S tým, že zbiera informácie, vie robiť aj nejaké predikcie. Už len keď zadáte napr. do Google vyhľadávača nejaké začiatočné slová, začnem vám sám Google ponúkať ďalšie slová a hneď vám vyhľadá aj nejaké webové stránky. Je to založené na veľkom množstve údajov a z údajov od jednotlivých ľudí vie systém dáta porovnávať  a keď užívatelia niečo zadajú na základe zozbieraných dát, vie tiež vytvoriť nejakú predikciu. Toto isté sa odohráva aj v Priemysle 4.0, keď máme veľa údajov, napr. z technickej linky, dáta sa tam ukladajú a  v prípade nejakej vzniknutej situácie treba okolnosti predvídať. Napr. keď robot prestane pracovať, ako treba tento problém riešiť. Súčasťou tejto témy je aj virtuálna rozšírená realita. Pokazí sa nejaký robot, treba ho opraviť, zoberie sa notebook alebo tablet a so zariadením sa príde k robotu a on vám vo virtuálnej alebo rozšírenej realite zobrazí situáciu a stav robota. Ukáže vám, ktoré súčiastky vymeniť. Pracovníka touto formou naviguje, aby urobil príslušnú operáciu. Takže k Priemyslu 4.0 patrí aj virtuálna a rozšírená realita, spracovanie veľkých dát a ďalšie oblasti, ktoré je potrebné realizovať a využívať v dnešnom svete.

P: Čo je obsahom výučby pri výbere zamerania- kybernetická bezpečnosť?

R: Každý bežný užívateľ smartfónov vie, že im ponúkajú možnosti zadať si napr. číselný kód, alebo znak, ktorým mobil otvorím. Je to určitý spôsob ochrany mojich osobných údajov. Je prirodzené, že má človek potrebu ochrany svojich údajov.  To isté môžeme riešiť aj pri webových stránkach. Ako príklad si môžeme uviesť  incident pri voľbách amerického prezidenta. Nikto sa nechce dostať do situácie, kedy je webová stránka hacknutá a začnú sa na nej objavovať úplne iné informácie, ktoré by tam mali byť.  Takže dôležitosť kybernetickej bezpečnosti je opodstatnená. Je množstvo návodov ako webovú stránku napadnúť, a to poškodzuje príslušnú firmu, ale aj osoby. Boli prípady, kedy unikli informácie o bankových účtoch. Musíme vedieť ako si ochraňovať svoje osobné údaje, ako ochraňovať firmu a vôbec okolie.

P: Aké heslo by ste mi teda odporučili? Mali by to byť kombinácie čísel, znakov?

R: Už aj samotné webové stránky vám radia, aká je sila hesla pri zadávaní. V mojom prípade, keď zadávam heslo, snažím sa, aby obsahovalo aj číslo aj znak a písmená. Nie sú to štyri nuly ani štyri jednotky J

P: Prečo by si mal študent vybrať práve Fakultu informatiky Paneurópskej vysokej školy?

R: To je veľmi dobrá otázka. Prednedávnom som navštívil strednú odbornú školu elektrotechnickú, kde sa študenti pýtali podobnú otázku.

Sme súkromná vysoká škola. Nemáme až tak veľa študentov ako na iných verejných školách. Ale o to individuálnejší prístup vieme študentom zabezpečiť. Kontakt so študentmi je osobnejší. Ak niečomu nerozumie, môže za vyučujúcim prísť a konzultovať daný problém.

Máme veľmi dobré technické vybavenie. Disponujeme piatimi IT laboratóriami: Laboratórium virtuálnej a rozšírenej reality, Laboratórium sieťových technológií, Laboratórium testovania použiteľnosti, Laboratórium lego robot a tiež máme Laboratórium Priemysel 4.0.

P: Aké vízie má Fakulta informatiky PEVŠ?

R: Našim najbližším cieľom je vytvoriť profesijný študijný plán v aplikovanej informatike. Mnohí študenti v 1. a 2. ročníku magisterského stupňa štúdia pracujú v nejakom podniku. Profesijný študijný program umožňuje, aby študent popri štúdiu mal priamo vymedzené, že v jednom semestri pracuje vo vybranom podniku a tým sa zdokonaľuje v oblasti, v ktorej chce ďalej pracovať. To znamená, že keď to bude automobilový priemysel, bude to pravdepodobne zameranie Priemysel 4.0,  keď to bude vytváranie webových stránok, tak bude jeho orientácia smerovať k vytváraniu a ochrany-  kybernetickej bezpečnosti. Touto formou sa môže študent špecializovať v oblasti, ktorá bude potrebná aj pre daný podnik.

 

Doc. RNDr. Eugen Ružický, CSc. je školiteľ viacerých úspešných doktorandov z počítačovej grafiky a spracovania obrazov (pôsobiaci na viacerých univerzitách v Japonsku, USA a UK) a je zakladateľom medzinárodne uznávanej konferencie Computer Graphics SSCG, ktorej zborník je vydávaný v USA. Má dlhoročné skúsenosti z riadenia odboru informatiky a zahraničného obchodu na Ministerstve hospodárstva SR a Ministerstva zahraničných vecí SR. Taktiež je zodpovedný riešiteľ projektu „Interaktívny systém automatizovaného návrhu“ zameraný na návrh plošných spojov, projektu „ISAN2“ zameraný na návrh integrovaných obvodov a je zodpovedný riešiteľ medzinárodného systému pre počítačovú grafiku a spracovanie obrazu Comgraph System. V rokoch 1990-1995 spoluprácoval s lekármi pri realizácii počítačového systému pre riadenie stereotaktických operácií mozgu.

<<< Späť