Seminár o bilingvalizme v Dubline
Seminár o bilingválnych deťoch vo vzdelávacom centre Slovákov v Dubline bol poučný pre rodičov a inšpiratívny pre zástupcov rezortu školstva, univerzít a vysokých škôl
Bilingvizmus alebo viacjazyčná výchova bola téma odborného seminára s názvom Bilingválne detstvo určeného predovšetkým pre rodičov detí žijúcich v zahraničí a ich učiteľov. Z prednášok lektoriek zo Súkromného centra špeciálno-pedagogického poradenstva Inštitút detskej reči v Bratislave Svetlany Kapalkovej a Lucie Palugyayovej si však odniesli veľa nových poznatkov a inšpiratívnych podnetov aj zástupcovia ministerstva školstva a slovenských vysokých škôl.
„Ovládanie dvoch a viac ako len jedného cudzieho jazyka v komunikácii, teda bilingvizmus alebo viacjazyčnosť, výhody i riziká s tým spojené sa stali pre nás aktuálnou témou najmä po začlenení Slovenskej republiky do Európskej únie. Zmiešaných rodín na Slovensku, ale i slovenských rodín žijúcich v zahraničí sú tisíce a detí z týchto rodín je ešte niekoľkonásobne viac. Zvládnuť nový fenomén je výzva nielen pre logopédov, psychológov, pedagógov ale aj pre vysoké školy, aby na novú situáciu dokázali pripraviť svojich absolventov. Pre Paneurópsku vysokú školu je v tomto spektre dôležitý študijný plán a vzdelávanie absolventov Fakulty psychológie, ktorí sa vo svojej praxi budú s touto problematikou stretávať čoraz častejšie,“ povedal prorektor PEVŠ prof. Ľudovít Hajduk.
Moderná veda rozoznáva viaceré druhy bilingvizmu. Medzi najčastejšie sa vyskytujúce patrí simultánny, sukcesívny a intenčný (umelý) bilingvizmus.
Simultánny bilingvizmus znamená, že dieťa hovorí dvoma alebo viacerými jazykmi ešte pred tretím rokom života. Ide napríklad o situáciu, keď každý z rodičov hovorí s dieťaťom materinským jazykom, alebo keď je dieťa vystavené prostrediu, ktoré používa jazyk prirodzene. Napríklad, keď rodina žije na národnostne a jazykovo zmiešanom území, alebo každý rodič má iný materinský jazyk, čo je typické pre zmiešané manželstvá.
Sukcesívny bilingvizmus alebo školský bilingvizmus nastáva, keď si dieťa osvojuje druhý cudzí jazyk po treťom roku života. Ako príklad môžeme uviesť vzdelávanie sa v školskom prostredí.
Intenčný bilingvizmus vzniká, keď sa jeden z rodičov prípadne obaja rozhodnú rozprávať s dieťaťom jazykom, ktorý nie je jeho materinským ani dominantným jazykom v prostredí, kde žijú. Napríklad, keď sa otec Slovák rozhodne, že sa bude s dieťaťom rozprávať od narodenia po anglicky.
„Vývin reči bilingválneho dieťaťa má svoje špecifiká, o ktorých treba vedieť, aby sa predišlo prípadným poruchám pri vývine jazyka a v tejto súvislosti aj v psychickom vývine dieťaťa. Vysoké školy a univerzity sú správnym vzdelávaním a špecializáciou svojich absolventov v tejto úlohe nezastupiteľné,“ uzavrel prorektor PEVŠ Ľ. Hajduk.
