Sociálna klíma v slovenských základných školách ako súčasť medzinárodného výskumu
Priaznivá sociálna klíma v škole a sociálne vzťahy zložené na dôvere, opore, podpore, vzájomnom pomáhaní a tolerancii odlišností výrazne pozitívne ovplyvňuje životnú spokojnosť žiakov a učiteľov, ich pohodu/wellbeing a kvalitu života, pozitívne vplýva na ich výkonnosť a školskú úspešnosť. Pozitívna sociálna klíma v škole sa dokonca podpisuje aj na dobrom duševnom zdraví žiakov a učiteľov, ako aj na ich pozitívnom rozvoji osobnosti.
Výskum sociálnej klímy v slovenských základných školách sa uskutočnil v rámci medzinárodného projektu Cross-cultural school climate study, na ktorom v tejto etape výskumu participovalo 12 krajín: Belgicko, Malta, Litva, Jamajka, Grécko, Nemecko, USA, Japonsko, Taliansko, Maďarsko, Veľká Británia a Slovensko.
Medzinárodný výskum na Slovensku koordinovala a riešila Fakulta psychológie Paneurópskej vysokej školy v Bratislave pod vedením prof. PhDr. Evy Gajdošovej, PhD. a jej výskumného tímu zloženého z 8 pracovníkov fakulty doc.PhDr. Lisá, PhD., doc.PhDr. Szobiová, PhD., PhDr.Hennelová, PhD., PhDr.Kanderová, PhD., PhDr.Roľková, PhD., PhDr. Dvorská,PhD. a Mgr. Majerčáková Albertová, M.A.
Cieľom výskumu bolo zmapovať vybrané aspekty školskej klímy z pohľadu žiakov, učiteľov, odborných zamestnancov a rodičov, a to prostredníctvom anonymných dotazníkov určených týmto skupinám osôb. Dotazník pre žiakov 1. a 2.stupňa bol zameraný na zistenie sociálnych vzťahov medzi žiakmi, sociálnej podpory/opory zo strany dospelých, bezpečia v škole, poriadku a disciplíny v škole, kultúrnej tolerancie a akceptácie, školskej súdržnosti, characteru školského prostredia. Dotazník pre zamestnancov školy sledoval vyučovací proces, súdržnosť zamestnancov školy, sociálne vzťahy v učiteľskom zbore, zapojenie rodičov do diania školy, environmentálne aspekty prostredia školy a bezpečnosť v škole. Dotazník pre rodičov skúmal ich posudzovanie procesu učenia a vyučovania v škole, interpersonálne vzťahy, environmentálne prostredie, školskú bezpečnosť a zapojenie sa rodičov do diania a aktivít školy.
Výskum na Slovensku sa uskutočnil v priebehu školského roka 2017/2018 na 4 vybraných základných školách v Bratislavskom samosprávnom kraji. Išlo o 3 štátne školy a 1 súkromnú školu inkluzívneho typu.
Výskumu sa v zúčastnilo 529 žiakov 1. stupňa ZŠ a 303 žiakov 2.stupňa ZŠ, teda spolu 832 žiakov. Do výskumu sa taktiež zapojilo 155 pedagogických a odborných pracovníkov škôl a 695 rodičov, takže na výskume spolu participovalo 1571 respondentov z 3 skupín – žiaci, rodičia a personál škôl.
Vo výskume sa využili výskumné metódy navrhnuté a dohodnuté v rámci medzinárodného výskumu – Georgia Elementary and Secondary School Climate Survey, Georgia Personal School Climate Survey, Georgia Parent School Climate Survey. Dotazník pre žiakov 1. a 2.stupňa bol zameraný na zistenie sociálnych vzťahov medzi žiakmi, sociálnej podpory/opory zo strany dospelých, bezpečia v škole, poriadku a disciplíny v škole, kultúrnej tolerancie a akceptácie, školskej súdržnosti, osobnosti žiakov a a školské prostredie. Dotazník pre zamestnancov školy sledoval vyučovací proces, blízkosť/connectedness zamestnancov školy, sociálne vzťahy v učiteľskom zbore, zapojenie rodičov do diania školy, environmentálne aspekty/prostredie školy a bezpečnosť v škole. Dotazník pre rodičov skúmal hodnotenie učenia a vyučovania v škole, interpersonálne vzťahy, environmentálne prostredie inštitúcie, školskú bezpečnosť, a zapojenie sa rodičov do diania a aktivít školy.
Najvýznamnejším výsledkom výskumu je zistenie, že školskú klímu na vybraných školách vnímajú žiaci, učitelia, odborní pracovníci a vedenie pozitívne. Žiaci prvého stupňa vnímajú školskú klímu pozitívnejšie ako žiaci druhého stupňa, pričom najnižšie hodnoty uviedli žiaci 5. ročníka a žiaci 9. ročníka. Oba ročníky sú v podmienkach slovenských základných škôl považované za náročné, keďže v 5. ročníku žiaci prechádzajú na 2. stupeň a v 9. ročníku sa pripravujú na prestup na stredné školy. Všetky hodnoty sa však nachádzajú v pásme pozitívnej školskej klímy. Z jednotlivých domén školskej klímy žiaci najpozitívnejšie ohodnotili vlastné charakterové vlastnosti, sociálnu oporu spolužiakov a bezpečnosť v škole. Najnižšie hodnoty boli zaznamenané v ich posudzovaní kultúrnej akceptácie a tolerancie. Rozdiely vo vnímaní školskej klímy medzi chlapcami a dievčatami boli zanedbateľné. Je potešujúce, že školskú klímu hodnotili pozitívne tak žiaci intaktní, ako aj žiaci so zdravotným znevýhodnením.
Rodičia, ktorí vnímajú celkovú klímu, ako aj jej jednotlivé domény pozitívne, najvyššie hodnotili bezpečnosť v škole, školské prostredie a medziľudské vzťahy. Je zaujímavé, že rodičia boli veľmi kritickí, a najnižšie hodnotili svoj vstup do diania a aktivít školy, svoje školské zaangažovanie sa. Z tohto výsledku možno usudzovať, že práve toto je oblasťou v školách, v ktorej by sa dali uskutočniť pozitívne zmeny a pomocou nových foriem a metód spolupráce rodiny a školy zmeniť existujúci stav.
Personál škôl posudzoval školskú klímu v porovnaní s ostatnými skupinami respondentov najpozitívnejšie. Podobne ako rodičia aj učitelia a ostatní pracovníci uviedli najvyššie hodnoty v oblasti bezpečnosti vo svojich školách. Podobne vysokú priemernú hodnotu získala aj dimenzia vzájomných vzťahov personálu. Najnižšie posudzoval personál škôl dimenziu vzťahy medzi dospelými a žiakmi a zaangažovanosť rodičov do diania školy, aj keď sa obe tieto dimenzie nachádzali stále ešte v pozitívnom pásme hodnotenia.
Analýza výsledkov sociálnej klímy vo vybraných základných školách na Slovensku ukázala, že ako žiaci a ich rodičia, tak aj učitelia posudzujú školskú sociálnu klímu a jej dimenzie pozitívne, dokonca dospelí posudzovatelia ju hodnotia v niektorých dimenziách, ako napr. bezpečnosť v škole, výrazne pozitívne. Žiadna dimenzia sociálnej klímy sa v jednotlivých skupinách respondentov nenachádza v negatívnom alebo veľmi negatívnom pásme hodnotenia.
Zistenia výskumu sú zaujímavé aj z hľadiska ich využitia v praxi. Je potešujúce, že sa žiaci cítia v školách dobre, no pre pozitívnu školskú klímu aj do budúcnosti je potrebné, aby sa kládol väčší dôraz na vzdelávanie smerom ku kultúrnej akceptácii a tolerancii voči odlišnostiam. Angažovanosť rodičov v živote školy je tiež oblasťou, ktorá si zaslúži zvýšenú pozornosť. V neposlednom rade, pre podporu pozitívnejších vzťahov v škole, by bolo prínosom poskytnúť učiteľom podporu v oblasti ich wellbeingu a duševného zdravia.
Výsledky výskumu prezentovala na medzinárodnej konferencie organizovanej International School Psychology Association v Japonsku v Tokyu, v dňoch 25. – 28. júla 2018. Mgr. Silvia Majerčáková Albertová, M.A., členka výskumného tímu z Fakulty psychológie PEVŠ pod názvom International Perspectives on School Climate.
