Blog

Ako sa vyrába televízna reportáž?

televizna reportaz

Informácie sú základom modernej fungujúcej spoločnosti. Sú ústredným pilierom, musia byť podávané objektívne a zrozumiteľne, aby im každý jednotlivec rozumel. Ako funguje v dnešnej dobe šírenie informácií? Prečo hovoríme o televíznej reportáži v online ére komunikácie? Ako sa tvorí správna televízna reportáž?

Spravodajstvo a jeho význam pre spoločnosť

Spravodajstvo je jedným zo základných pilierov stabilnej spoločnosti. Cieľom je šíriť objektívne správy širokej verejnosti. Komunikovať dianie vo svete a doma a predchádzať tak chaosu hoax-ov a falošných chýrov. Hlavnú úlohu šíriteľa informácií držali noviny, rádio, televízia a v dnešnej dobe internet. Každé médium stavia na tom predchádzajúcom a dopĺňa ho o rôzne nuansy, ktoré sú preňho unikátne.

V dnešnej dobe sme zvyknutý dostávať komplexne a kvalitne spracované informácie naprieč celým dňom v textovej, zvukovej a audiovizuálnej podobe. Správy sa nepodávajú ako holé a strohé fakty. Musia mať logiku, neodbáčať od témy a jasne formulovaný obsah. Musia si držať kvalitu a nepoužívať prikrášľovania, či zjednodušovania. Vždy si vyžadujú uvedenie zdrojov, zachovanie objektívnosti a vecnosti. (Princípy spravodajstva[1])

Televízna reportáž nie úplne televízna

Televízia je dnes ako médium v ústraní. Jej prvky, vynálezy a aj štýl rôznych programov ale pretrvávajú ďalej. Televízory si dnes zapíname iba vo výnimočných situáciách, ale forma spravodajstva, ktorá vo filme a televízií mala začiatky, sa presunula aj do online priestoru. Informácie sú nám často prezentované v klasickej podobe video-reportáže, na ktorú sme si zvykli z televíznych novín a jej prechod z televízora do internetu ju pozmenil minimálne. Preto, postupy, platiace pre televízne vysielania budú platiť rovnako aj v dnešnej internetovej dobe.

Tvorba reportáže

Na tvorbe najjednoduchšej televíznej reportáže sa podieľajú traja ľudia. Redaktor, kameraman a editor.

Po určení témy reportáže (tradične zadanej širším spravodajským tímom) redaktor s kameramanom preberajú zodpovednosť za nakrútenie hlavného celku, rozhovorov a prípadných ilustračných záberov.

Klasické redaktorove úlohy – tie, ktoré môžeme odsledovať z každej reportáže sú:

  • vystupovať pred kamerou
  • podávať objektívne informácie
  • vyspovedať respondentov
  • uzavrieť správu

Ďalšie, rovnako významné zodpovednosti, ktoré ale z finálneho výsledku tak jednoducho neodpozorujeme sú:

  • častá práca s ľuďmi
  • odkomunikovanie natáčacích povolení
  • zháňanie respondentov pre správu
  • príprava scenára
  • úzka spolupráca s kameramanom na jednotlivých záberoch a aj s editorom v strižni na finálnej kompozícií a vizuále celku

Kameraman zabezpečuje technickú a vizuálnu stránku natáčania. Okrem spolupodieľania sa s redaktorom na tvorbe obrazov, jeho povinnosťou je zabezpečiť plynulý, netrasúci sa, ostrý obraz. Ilustračné zábery, ktoré podporujú obsah reportáže po vizuálnej stránke. A celkovú technickú vhodnosť obrazu aj po svetelnej stránke. Kde filmový kameraman pracuje so svetlom, ako s príbehovým prvkom, slúžiacim na rozprávanie príbehu, úloha spravodajského kameramana je pracovať so svetlom, ako s technickým aspektom potrebným na zachovanie kvality obrazu.

Editor, následne pracuje s dodanými nahrávkami a tvorí ich do ucelenej podoby vhodnej na zverejnenie. Pri práci potrebuje buď scenár, podľa ktorého má zostaviť obrazy po jednotlivých súvislostiach, alebo prítomného kameramana s redaktorom, ktorý by ho usmernili.

Samozrejme, reality každého natáčania sú rozdielne a zavedené postupy pri nakrúcaní v menšej, lokálnej televízií a väčších komerčných a verejno-právnych televíziách bude rozdielny. Kde v dnešných podmienkach, je tvorba reportáží dostupná každému s kamerou (či už profesionálnou, alebo tou na telefóne) a na tvorbu reportáže stačí aj jedna osoba, ktorá používa statív a sama si strihá video. Povedať jeden definitívny, alebo správny postup nie je možné.

Prvky reportáže

Rovnako, ako pri výrobe, nie je pravidlom ustanovená ani kompozícia. Reportáže sú ale spravidla kratšie (do troch až päť minút dlhé) podávané správy s úvodným stand-upom a úvodným komentárom redaktora. Niekoľkými vstupmi od respondentov, anketou a záverečným stand-upom. Bez hudobného podmazu, s dynamickým obrazom doplneným o ilustračné zábery, sprievodnou textovou grafikou obsahujúcou okrem úvodného titulku aj mená vystupujúcich a lokácie reportovaných udalostí. Takisto je dôležité dbať aj na použitie spisovného a slušného jazyka.

Úvodný stand-up

Stand-up rámcuje reportáž. V otváracom stand-upe redaktor oznámi tému a načrtne obsah. (Vo večernom živom televíznom spravodajstve hlásateľ novín síce uvádza nové témy, ale to je časť naživo a až potom je pustená reportáž, kde redaktor má tento prvý, úvodný stand-up, v ktorom vysvetľuje a ešte viac približuje situáciu).

Komentár

Prechodné časti reportáže objasňujúce a hodnotiace dianie. Spravidla (ale nie nutne) cez komentár idúce ilustračné zábery.

Synchrón

Synchrón, myslíme tým, že vidíme jednotný zvuk aj obraz. Je to rozhovor redaktora s respondentom. Pri príbehoch, kde sú dve a viac strán reportáž obsahuje rozhovor so všetkými stranami pre zabezpečenie objektivity a nestrannosti správy. Redaktor a celá reportáž musí pôsobiť nestranne a hodnotiť situáciu sa môže až neskôr v reportáži. Svoj názor ale nevyjadruje počas celej reportáže.

Medzi stand-up

Slúži najmä pri väčších reportážach ako spojenie, alebo prechod z lokácie, alebo od synchrónu ku ankete.

Anketa

Anketa je výber názorov a odpovedí ostatných strán, ktorých sa téma istým spôsobom dotýka. Spravidla pri rozsahovo menších reportážach anketu tvoria stručné odpovede dvoch, až troch dotknutých.

Záverečný stand-up

Záverečný stand-up slúži na zjednotenie príbehu/témy reportáže a uzavretie celku, tradične formulkou: „Pre televíziu (meno televízie), (meno redaktora).“

Reportáž má zodpovedať pri každej téme otázky: Kto? Čo? Kedy? Kde? Ako? Prečo? Bez toho, aby stratila divákovu pozornosť a udržala ho emočne, alebo zvedavosťou v príbehu do konca.

Chyby a ako sa ich vyvarovať

Kvalita reportáže nezávisí len od obsahu, témy a postupu tvorenia., ale aj od pripravenosti kamery, kameramana a redaktora. Pri natáčaní sa neustále robia chyby, alebo sa kazí technika. Treba vedieť problémy identifikovať včas a vynaložiť pri ďalšom natáčaní snahu, aby sa neopakovali. Ku klasickým chybám pri nakrúcaní patria na prvom mieste problémy s technikou. Najčastejšie:

  • vybité baterky
  • neformátované, alebo poškodené karty
  • zlomené káble
  • vypálené žiarovky vo svetlách
  • poškodená, alebo zabudnutá technika
  • nekompatibilita rôznych zariadení (napr. mikrofónu a kamery)

Tieto všetky chyby sú ale väčšinou zistené a zabezpečené pred zapnutím nahrávania. Ďalšie chyby čo sa dejú počas nahrávania sú napr.:

  • Zabudnutie pustenia nahrávania
  • Strata signálu medzi mikrofónom a kamerou
  • Nepoužiteľné audio

Chyby nerobí iba kameraman. Redaktor musí mať pred spustením natáčania plne zvládnutý scenár a zabezpečených respondentov. Redaktorove chyby sú napr.:

  • Nepoznanie scenára a potreba ho čítať
  • Zháňanie respondentov na poslednú chvíľu/počas natáčania
  • V rozhovoroch sa pýtať zlé otázky – povrchové, zatvorené (s odpoveďou áno/nie)
  • Nespisovná výslovnosť
  • Vulgárnosť
  • Nerobí pauzy a nenecháva divákom čas vstrebať všetky prezentované informácie
  • Používa ohrané frázy, vyplňovanie slová a hlásky, alebo opakuje už povedané myšlienky

Z reportáže musí byť cítiť istá úroveň profesionality a dodržaného štandardu. Čiže skupinu chýb zakončuje editor.:

  • Strata nahrávok – nerobenie si záloh, korupcia dát, nechcené vymazanie, zabudnutie na karte
  • Strata rozpracovanej verzie – zabudnutie priebežného ukladania rozpracovanej reportáže
  • Strata hotového projektu – korupcia, alebo nechcené vymazanie jedinej kópie

Ku vizuálnym chybám naprieč celou reportážou môže patriť aj nevhodné oblečenie reportéra pre udalosť, alebo neskontrolovanie predpovede počasia. Počas rozhovorov a nahrávaní zvuku sa vyskytne celá ďalšia rada problémov. Najčastejší je ale šum vetra, alebo okolitého prostredia prehlušujúci a rušiaci hovorené slovo.

Chybám sa niekedy nevyvarujú ani profesionáli. Nie je spôsob, akým by sa dalo všetkým chybám vždy a na 100% vyhnúť. Tréningom, praktickým skúšaním a natáčaním je jediný spôsob, akým sa dá zlepšiť aj tvoja schopnosť natáčať televízne reportáže.

Študuj tvorbu televíznej reportáže na PEVŠ aj ty!

Na Paneurópskej vysokej škole ti ponúkame možnosť študovať široké spektrum štúdia od psychológie a práva po masmédia, informatiku a ekonómiu. Študujeme nielen zažratý v knihách, ale aj prakticky. Pozri sa na naše Mediálne centrum, kde pracujeme nielen my, ale používajú ho aj naši partneri, ktorý často ponúkajú na škole aj možnosť stáží.

Na fakulte masmédií ťa naučíme tvoriť kvalitné televízne reportáže. Pripravíme ťa do mediálneho slovenského, aj zahraničného prostredia a pomôžeme ti otvoriť dvere pre raketový kariérny rast v tomto priemysle aj vďaka našim špičkovým profesorom a partnerom školy.

Poď študovať na PEVŠ!

 

                                                                                               /William Gevorg Urban

Bc. Dizajn médií-1

                                                                                                                      2022/2023

[1] https://www.tasr.sk/o-agenture/principy-agenturneho-spravodajstva

<<< Späť