Aktívne štúdium na Fakulte masmédií otvára dvere aj lukratívnym pracovným pozíciám
Tí, ktorí dostanú serióznu ponuku pracovať v jednej z najsledovanejších televízii na Slovensku už počas výšky, naozaj nie je veľa. Jednu však poznáme. Absolventka Fakulty masmédií PEVŠ, Dominika Mičechová využila každú príležitosť a zapájala sa do mnohých školských aj mimoškolských aktivít už počas štúdia na PEVŠ. Všetko sa jej to zúročilo a dnes pracuje v TV Markíza na mnohých projektoch a pozíciách.
N: Čo si študovala na Paneurópskej vysokej škole?
D: Na bakalárskom stupni to bol odbor Mediálna komunikácia a na magisterskom stupni štúdia odbor Marketingová a masmediálna komunikácia.
N: Prečo si si vybrala práve Paneurópsku vysokú školu?
D: Navštívila som Deň otvorených dverí PEVŠ, kde som videla, že výučba prebieha aj v špecializovaných ateliéroch, ktoré v tom čase nemala žiadna iná škola a tým pádom ma zaujala praktická forma výučby. To bolo to, čo ma prilákalo.
N: Vedela si už pri nástupe do školy čím by si chcela v budúcnosti byť?
D: Nastúpila som do školy ako odhodlaná fotografka a počas Erasmu sa toto smerovanie zmenilo. Viac ma začalo zaujímať video a televízna tvorba.
N: Do akých aktivít si sa počas štúdia zapájala?
D: Zapájala som sa do aktivít už počas gymnázia a pokračovala som v tom aj na PEVŠ. Aktívna som bola ako redaktorka v magazíne PEVŠ Like, kde som prispievala svojimi článkami už od založenia časopisu a posledný polrok som bola aj zástupcom šéfredaktora. Keď som sa vrátila z Erasmu, venovala som sa Erasmus student network, kde sme vytvárali program pre zahraničných študentov pre celú Bratislavu, takže išlo o niekoľko stoviek študentov.
N: Odporučila by si školský aktivizmus aj súčasným študentom?
D: Možno to nie je pre každého, ale určite áno. Stretávala som sa na PEVŠke s tým, že študenti aj keď platia za štúdium, tak strácajú chtíč robiť niečo zadarmo. S týmto názorom absolútne nesúhlasím, pretože pri takýchto aktivitách viete získať skúsenosti, ktoré vám už nikto nikdy nevezme. A práve tým zároveň získavate konkurenčnú výhodu voči svojim spolužiakom a iným ľuďom, a to je naozaj niečo, čo je neoceniteľné.
N: Čo všetko môžu študentov takéto aktivity naučiť? Čo dali tebe?
D: Keby som sa nezapájala do týchto aktivít, tak si myslím, že by som sa ani nedostala na stáž do Telerána. Keď túto pozíciu v škole študentom umožnili a nebola by som v tom čase aktívnou študentkou, tak by boli možno pedagógovia skeptickejší a báli by sa, že by som napr. spravila hanbu. A rovnako keby som sa nezapájala do ESN, zrejme by som nešla na stáž do Mexika na pár týždňov a nezískala by som prácu na oddelení medzinárodných vzťahov. To všetko, keď sa do toho vložíte, aj keď je to zadarmo vás môže tešiť viac, ako keby to bola platená práca. Neskôr sa vám takéto aktivity určite zúročia
N: Ako si spomínala, absolvovala si výmenné pobyty. V čom boli pre teba obohacujúce?
D: Prvou skúsenosťou bol Erasmus v Turecku, ktorý som absolvovala v druhom ročníku. Zbalená na štyri a pol mesiaca som odišla do Turecka a v skupine erasmákov som bola najmladšia. Bola to perfektná skúsenosť. Zlepšila som si angličtinu, získala som tam kamarátov z celej Európy aj z Turecka, zistila som ako to funguje medzi jednotlivými kultúrami, otvorili sa mi nové obzory. Na Erasme naviac prišiel zlom, kedy som sa z fotografie preorientovala na video a audiovizuálnu tvorbu. Neskôr som bola na letnej škole v Pekingu, strávila som tam mesiac. Učili sme sa tam o vesmírnom práve, o čínskej kultúre a zažila som tam veľký kultúrny šok. Keď som sa vracala na Slovensko veľmi som sa tešila a ten smog, ktorý som v Číne zažila mi veľmi nechýbal. Ďalej som bola na letnej škole v Rige, riešili sme tam dokumentárnu tvorbu. Práve tam som zistila, že nás na to v škole dobre pripravili a nie je to až také márne. No a taktiež som pracovala na Medzinárodnom oddelení v Mexiku, kde som strávila 5 týždňov. Vytvárala som analýzy, pomáhala som pri vytváraní propagačných materiálov, súčasťou boli aj moje návrhy. Taktiež to bola úžasná skúsenosť, stretla som mnoho skvelých ľudí, napr. kolegovia nám spravili Novatadu. Je to rituál, kde vás kolegovia privítajú, niekto niečo uvarí, niekto niečo upečie a bolo to veľmi príjemné. Na tieto pobyty som odchádzala s tým, že nie som si úplne istá v tom, čomu sa budem venovať ďalej v živote a nebola som si istá, či to čo robím, chcem robiť aj ďalej. Práve prostredníctvom týchto skúseností som zistila, že v tom, čo som robila na Slovensku, chcem aj ďalej pokračovať.
N: Aké boli tvoje prvé pracovné skúsenosti?
D: Začalo to stážou v Teleráne, kde som chodila každý deň počas leta. Neskôr to prešlo do pravidelnej pracovnej spolupráce. V Teleráne som mala perfektnú školu všetkého. Je to 2,5 hodiny vysielania denne, kde musíte rátať takmer so všetkým. Nemusí vám prísť hosť, stať sa môže naozaj čokoľvek. Získala som perfektné základy, na ktorých staviam dodnes a čerpám z nich. Potom som po nejakých dvoch rokoch dostala ponuku na vedúcu vydania v relácii Reflex a bolo to veľmi zaujímavé. V Teleráne som v tom čase pôsobila len druhý rok, na výške som bola v štvrtom ročníku a niekto by si mohol povedať, že som bola celkom neskúsený človek. Dostala som túto ponuku a na miesto som bola prijímaná s kolegyňou, ktorá mala desiatky rokov skúseností, v rôznych médiách, bola som v tom čase druhý najmladší člen tímu, takže som z toho mala brutálny stres, až tak, že sa mi o tom aj začalo snívať. No vnútorne som sa upokojovala, že keď to bude naozaj zlé, ukončíme spoluprácu, no za pokus to stojí. Nakoniec v Reflexe pôsobím dodnes. Bola to skúsenosť, kde som mala väčšiu zodpovednosť. My sme posledné oči, ktoré vidia príspevky pred vysielaním, ktoré idú naživo. Počas vstupu už do vysielania vo veľkej miere neviete zasiahnuť.
N: Ktorý projekt, na ktorom si pracovala ťa najviac posunul vpred?
D: Neviem definovať jeden, ktorý by bol ten naj, v každom projekte som sa naučila niečo iné a stále sa učím novým veciam. Vďaka projektom a ľuďom, ktorí na nich pracujú, sa posúvam stále, za čo som nesmierne vďačná. Asi najväčšie dobrodružstvo bol Ostrov, reality šou, kde sme nakrúcali 7 týždňov na Filipínach a mali sme tam naozaj prísny režím. O 5:30 sme už nastupovali na loď, vracali sme sa večer z pľacu. Večer sme ešte riešili podrobnosti na poradách. Spánku tam nebolo veľa. Keď sme mali nočné spali sme v stane a keď sa prechádzate po pláži môžete na hocičo stúpiť a do pár minút môžete byť mŕtvy. Našťastie sa nikomu zo slovenského štábu nič nestalo a prežili sme to viac menej v zdraví. Ale skúsenosť to bola úžasná. Mala som možnosť vidieť ako fungujú zahraničné produkcie, boli tam viaceré krajiny, ktoré naraz vyrábali. Museli ste byť dochvíľni a presní, dodržiavať minúty, kedy sa nakrúca, nakoľko sa tam krajiny striedali a ak ste meškali, už ste nemohli nakrúcať. To bola naozaj veľká skúsenosť toho, ako to funguje.
N: Na čom momentálne pracuješ?
D: Stále pracujem na pozícii vedúcej vydania Reflexu, v tom pokračujem a zároveň, keďže sa striedame s kolegyňou, tak svoj čas dopĺňam buď reportážami do Telerána alebo do Reflexu. V súčasnosti ešte pripravujem Farmu 11 ako dramaturgička.
N: Aké máš spomienky na PEVŠ a na študentské časy?
D: Keď som odchádzala z gymnázia, tak som škrtala dni, kedy odídem. Bakalár na PEVŠ bol naopak super, našla som sa v tom, čo som študovala a mali sme aj super krúžok, perfektných spolužiakov, chodili sme na chaty a dokonca sa stretávame dodnes. Magister už bol o trošku ťažší, pretože som behala medzi školou a prácou, bolo to rušnejšie, ale spomínam na študentské časy len v dobrom.
N: Na akých pedagógov spomínaš najviac a prečo?
D: Najviac na Zuzku Ihnátovú, s ňou som aj dodnes v kontakte. Učila nás marketingové predmety, síce mňa v tom čase marketing až tak nebavil, ale s ňou to bolo super. Nakoniec bola aj mojou školiteľkou diplomovky, keďže sme spolupracovali aj v školskom časopise, bolo to celkom poprepletané. Spomínam si ešte aj na prof. Radičovú, mali sme s ňou zaujímavý predmet, kde sme mali aj tvorivú seminárku, aj keď to bol predmet teoretický. Tých pedagógov je viacero a aj predmetov, ktoré som absolvovala je mnoho, ktoré boli naozaj dobré.
N: Dominika, čo by si odporučila študentom, ktorí túžia presadiť sa a byť úspešní?
D: Počas štúdia treba určite využiť Erasmus+. Na PEVŠke je to veľmi dobre nastavené, povedala by som, že na úrovni proErasmus. Dopočula som sa, že na iných školách pomaly odrádzajú študentov, aby sa ho nezúčastnili. U nás máte veľa možností, granty sú k dispozícii, takže po finančnej stránke vám to až do vrecka nepôjde. Je to skúsenosť, ktorú vám nikto nevezme, ja kebyže môžem, okamžite idem znova. Počas jedného stupňa štúdia môžete absolvovať až 12 mesiacov na Erasme, takže je to veľká skúsenosť a možnosť. Ako neštudent už takúto možnosť mať nebudete. Ďalej je to nehovoriť ,,nie“ dobrovoľníckym aktivitám. Sama som príkladom toho, že mi to veľmi veľa dalo napriek tomu, že to stálo veľa osobného času, (nakoniec som žiaden nemala), ale oplatí sa. A nakoniec, úspech zrejme nikomu na hlavu nepadol, je to drina, ale oplatí sa do toho vložiť, ak chcete niečo dokázať. Takže držím palce a nevzdávajte sa.
____
Dominika Mičechová absolvovala gymnázium a následne pokračovala v štúdiu na PEVŠ, fakulte masmédií. Svoje najväčšie skúsenosti získala počas zahraničných pobytov a stáží v Turecku, v Číne, v Lotyšsku a v Mexiku, kde sa zdokonalila v angličtine, spoznala mnoho ľudí, nové kultúrne zvyky a spoznávanie nových krajín ju obohatilo aj o nové vedomosti. ,,Na tieto pobyty som odchádzala s tým, že nie som si úplne istá v tom, čomu sa budem venovať ďalej v živote a nebola som si istá, či to čo robím, chcem robiť aj ďalej. Práve prostredníctvom týchto skúseností som zistila, že v tom, čo som robila na Slovensku chcem aj ďalej pokračovať.“ Počas štúdia na PEVŠ sa zapájala do školských aj mimoškolských projektov, prispievala do časopisu Like PEVŠ, kde v poslednom ročníku na PEVŠ získala pozíciu zástupcu šéfredaktora. Pôvodne chcela byť fotografkou, no nakoniec sa venuje videu a audiovízii, čo ju v súčasnosti aj živí. Začínala ako stážistka v Teleráne, dnes pracuje na poste vedúcej vydania relácie Reflex v TV Markíza. Za sebou má mnoho úspešných markizáckych projektov. Niektoré spolupráce boli aj poriadne divoké. ,,Asi najväčšie dobrodružstvo bol Ostrov, reality šou, kde sme nakrúcali 7 týždňov na Filipínach a mali sme tam naozaj prísny režim. Spánku tam nebolo veľa. Keď sme mali nočné, spali sme v stane a keď sa prechádzate po pláži môžete na hocičo stúpiť a do pár minút môžete byť mŕtvy.“ Tým, ktorí chcú dosiahnuť úspech a presadiť sa v médiách radí, aby absolvovali zahraničný pobyt cez Erasmus a aby nehovorili ,,nie“ dobrovoľníckym aktivitám. ,,Úspech zrejme nikomu na hlavu nepadol, je to drina, ale oplatí sa do toho vložiť, ak chcete niečo dokázať. Takže držím palce a nevzdávajte sa.“
Ponuka bakalárskeho štúdia Ponuka magisterského a inžinierskeho štúdia Online prihláška
<<< Späť