Chronický stres: Príznaky a liečba
Stres sa dá považovať za najrozšírenejšie ochorenie dnešnej modernej spoločnosti. Nielen, že je sám o sebe škodlivý, spôsobuje aj mnoho ďalších ochorení a podstatne zhoršuje kvalitu nášho života. Nedá sa mu úplne vyhnúť, no nemusí sa nevyhnutne preklenúť do chronickej podoby, ktorá už významne negatívne vplýva na prežívanie, a koniec koncov aj správanie človeka a jeho vzťahy s druhými ľuďmi. Keď však človek zažíva stres dlhodobo a vo zvýšenej miere, z bežného stresu môže vzniknúť chronický stres. Aké sú príznaky chronického stresu a ako sa dá liečiť?
Stres môže byť spúšťačom psychických ochorení
V psychológii sa uvádza, že psychické ochorenia môžu vzniknúť na základe rôznych etiologických faktorov. Jedným z týchto faktorov je stres a nepriaznivé vonkajšie vplyvy. V súčasnosti v psychológii a psychiatrii prevláda bio-psycho-sociálny model, ktorý hovorí o tom, že na psychickom ochorení sa podieľajú biologické faktory, rovnako ako aj psychogénne a sociálne faktory. Pri rôznych ochoreniach môže byť rôzny aj podiel, v akom sú tieto faktory zastúpené. Medzi vonkajšie psychogénne faktory patrí stres. Je nutné poznamenať, že stres môže mať negatívny, ale aj pozitívny charakter. V tomto kontexte sa však venujeme stresu, ktorý je vnímaný negatívne – hovoríme teda o tzv. distrese.
Kardiovaskulárne ochorenia alebo syndróm vyhorenia ako dôsledky chronického stresu
Ak podnety, ktoré v nás vyvolávajú stresovú reakciu, pôsobia príliš dlho alebo sú príliš silné, môže vzniknúť chronický stres, ktorý následne ovplyvňuje aj naše telo a môže spôsobiť somatické ťažkosti, prípadne náš sociálny život a psychickú pohodu. Ako bolo spomenuté, kardiovaskulárne ochorenia, rovnako ako aj ďalšie iné, nevznikajú len zo stresu, je na ne potrebné nahliadať pomocou bio-psycho-sociálneho modelu, avšak stres je podstatnou zložkou, ktorá môže byť kľúčovou pri vzniku, prípadne pri zhoršení ochorenia. Vo výsledku tak človek môže zažívať syndróm vyhorenia ak má nadmernú záťaž a stres v práci, alebo somatické ťažkosti v podobe srdcovo-cievnych či gastroenterologických problémov, a iných.
Aké sú príznaky chronického stresu?
Pri strese dochádza k fyziologickým reakciám nášho organizmu, ako je napríklad zrýchlenie dychu, tachykardia, potenie, chvenie, aktivujú sa naše neuroendokrinné systémy a nadmerne sa vylučujú hormóny ako adrenalín, noradrenalín a kortizol. V prípade chronického stresu človek zažíva vyčerpanie, kedy je odolnosť organizmu podpriemerná a môžu u človeka vzniknúť psychické alebo psychosomatické ochorenia, a zároveň trvá dlhší čas, než sa organizmus vráti do svojho normálneho fungovania. Človek pociťuje únavu, nechuť, býva podráždený a môže sa ľahko dostať do konfliktných situácií. Taktiež uňho môžu vzniknúť spánkové poruchy a stres sa okrem iného odrazí aj na jeho pracovnom výkone a správaní v práci. Psychológovia Holmes a Rahe vytvorili Inventár životných udalostí, ktoré v nás vyvolávajú stres a odstupňovali jednotlivé udalosti podľa toho, v akej miere sú pre nás stresujúce. Pokiaľ ste za posledný rok zažili mnoho stresových udalostí (v teste máte viac ako 300 bodov), je potrebné venovať tomu pozornosť, pozorovať, ako sa cítite a dopriať si starostlivosť o svoje duševné zdravie.
Čo nás pred stresom chráni?
Ľudia sa navzájom líšia, nie sme všetci rovnakí. Líšime sa aj v tom, ako sme kto schopný zvládať stres a záťažové situácie. Pomáhajú nám v tom aj naše vrodené vlastnosti, ale tiež stratégie, ktoré sme sa počas života naučili a pomocou ktorých riešime problémové a záťažové situácie. V zvládaní stresu a záťaže sú zásadné kopingové stratégie, teda stratégie zvládania, pomocou ktorých sa vieme vyrovnať a zvládnuť danú situáciu či problém. Tieto stratégie si so sebou nesieme odmalička, keďže spôsob, akým riešime problémy súvisí s tým, ako riešili problémy naši rodičia a ako sme sa to od nich naučili. Taktiež je dôležité, aký máme typ vzťahovej väzby, či naši rodičia reagovali na problémy krikom a trestami alebo reagovali láskavo, s pochopením, a či v detstve napĺňali naše potreby. So zvládaním stresu sa spája aj reziliencia, teda psychická odolnosť, ktorá je síce vrodená, ale dá sa rozvíjať a zvyšovať aj počas života. Každý máme inú mieru reziliencie, čiže pre niekoho môže byť jedna udalosť zdrvujúca a psychicky sa z nej zrúti, a pre iného človeka taká hrozná byť nemusí a dokáže ju zvládnuť oveľa lepšie. Na psychickej odolnosti sa dá pracovať a postupne ju zvyšovať, čo je pozitívne a hlavne – pomôže vám to lepšie zvládnuť stres.
Chronický stres sa dá liečiť, lepšia je však prevencia
Dnes už žijeme v dobe, ktorá nám umožňuje liečiť takmer všetky ochorenia, prípadne ich aspoň zmierniť. To isté sa týka psychických ochorení a chronického stresu. Keďže chronický stres často spúšťa radu ďalších ochorení, predovšetkým psychických, existujú viaceré možnosti liečby. Medzi najúčinnejšie patrí psychoterapia. Na určité psychické poruchy sú vhodné určité psychoterapeutické smery, no záleží vždy od osobnosti psychoterapeuta a tiež od toho, aký psychoterapeutický prístup danému človeku „sadne“. Psychoterapia trvá väčšinou dlhšiu dobu, avšak existuje aj krátkodobá psychoterapia, ktorá pozostáva približne z 20-25 sedení. Záleží to vždy od toho, s akým problémom človek za psychoterapeutom príde, aká je závažnosť a hĺbka jeho problému a pre aký psychoterapeutický prístup sa rozhodne. Ďalšou možnosťou liečby je psychofarmakologická liečba, vtedy je však potrebné zájsť za psychiatrom, ktorý môže lieky predpísať ak je to naozaj potrebné. Keď už zažívate chronický stres, liečba môže byť zdĺhavá a náročná. Preto je lepšie konzistentne sa starať o svoje duševné zdravie a psychickú pohodu, socializovať sa, venovať sa svojim záľubám, dopriať si oddych, zdravú stravu a pohyb. Pokiaľ sa dlhšie cítite zle a zažívate veľa stresu, prípadne máte nejaké psychické problémy či neuspokojivé, konfliktné vzťahy, je dobré riešiť to hneď v začiatkoch a vyhľadať odborníka – klinického alebo poradenského psychológa, či psychoterapeuta.
Zaujíma vás psychológia? Poďte ju študovať na PEVŠ!
Ak sa zaujímate o psychológiu a rôzne psychické ochorenia, prípadne by ste sa chceli venovať pomoci ľuďom so psychickými ťažkosťami, štúdium psychológie na Paneurópskej vysokej škole je pre vás tá správna voľba. Získate odborné vedomosti z oblasti školskej, pracovnej, klinickej a poradenskej psychológie, neuropsychológie či psychopatológie. Prihlášku na štúdium si môžete podať už teraz po kliknutí na tento odkaz.
<<< Späť