Čo je pesimizmus a kto je pesimista?

Pesimizmus je možné charakterizovať ako opak optimizmu. Je to teda negatívny pohľad na svet, resp. myšlienkový stav, v ktorom človek očakáva, že sa stane niečo zlé, prevláda uňho pocit bezmocnosti a nedôvery v dobrú budúcnosť. To, čo sa v jeho živote a okolo neho deje, vníma ako zlé a neverí, že by mohlo dobro zvíťaziť nad zlom. Dá sa tiež povedať, že pohár s vodou vníma skôr ako poloprázdny než ako poloplný. Definíciu toho, kto je pesimista, si teda môžeme logicky odvodiť z definície pesimizmu. Jedná sa o človeka, ktorý má negatívnu perspektívu, s ktorou sa pozerá na svet a na udalosti vo svojom živote. Väčšinou je to mrzutý človek, ktorý má často problém tešiť sa z vecí a radovať sa zo života, pretože si myslí, že aj tak nakoniec všetko zle dopadne.

Nezmýľte si pesimizmus s depresiou

Ak je niekto pesimista, ešte to neznamená, že sa jedná o človeka s depresiou. Rovnako to platí naopak, depresia je závažné psychické ochorenie, nejde len o pesimistický pohľad človeka na svet. Hoci u depresívneho človeka často badať pesimistické zmýšľanie a pohľad na svet. Síce nejde o dve totožné veci, možno povedať, že pesimizmus je v podstate jedným zo symptómov depresie. U človeka s depresiou je prítomná anhedónia, teda neschopnosť radovať sa zo života, resp. prežívať radosť a pozitívne emócie, často sa sebaobviňuje a veľakrát môže mať pocit, že je druhým na príťaž alebo si ani nezaslúži žiť. Znie to dosť pesimisticky, však? Ale pozor! Ako už bolo spomenuté, depresia je závažná psychiatrická diagnóza, závažné ochorenie, ktoré si vyžaduje liečbu a odborníkov na duševné zdravie (psychiater, psychológ, psychoterapeut). Taktiež človek, ktorý sa lieči z depresie, nemusí mať potom pesimistický pohľad na svet, no u pesimistov ide o niečo, čo pretrváva, viaže sa to k ich osobnosti a nie k inému psychickému ochoreniu. Pesimisti môžu byť okrem toho, že veci zvyknú vnímať čierne a neveria, že by mohli dobre dopadnúť, psychicky zdraví ľudia, ktorí v živote dokážu normálne fungovať.

Ako vzniká pesimista?

Životný postoj pesimistu a jeho pohľad na svet nás nabáda k zamysleniu, čo ho priviedlo k tomu, že ho vníma tak negatívne. Môžeme usudzovať na zlé, možno až traumatické zážitky v detstve či v období dospievania, prípadne videl rovnaký postoj k životu u svojich rodičov alebo blízkych, s ktorými sa v tomto smere identifikoval. Úroveň psychickej odolnosti a schopnosť pesimistu zvládať stres je často nízka a problematická. Možno si hovorí, že je lepšie očakávať, že príde niečo zlé alebo že veci zle dopadnú, pretože keď sa tak naozaj stane, nebude to potom tak bolieť a nebude tak veľmi sklamaný. Problémom je však aj tzv. sebanaplňujúce proroctvo. Keď si človek hovorí, že niečo zle dopadne, väčšinou sa tak aj stane, pretože náš mozog nemá veľmi rád, keď sa mýli a ak je človek presvedčený, že veci dopadnú zle, nevedome sa správa tak, aby sa mu to aj potvrdilo. A potom sa dostáva do začarovaného kruhu, v ktorom si stále viac potvrdzuje, aký je svet zlý a nespravodlivý a že v ňom nemožno čakať nič dobré.

Pesimizmus nášmu organizmu škodí

Pesimizmus sa môže spájať so stresom, pri ktorom sa vytvára stresový hormón kortizol, ktorý je pre náš organizmus škodlivý. Zvýšená miera stresu v spojení s pesimizmom môže potom prerásť do spánkových porúch, prípadne somatických prejavov ako je zvýšený krvný tlak, gastrointestinálne či kardiovaskulárne choroby. Hoci optimizmus nezaručuje zdravý život bez problémov, je dôležité pozerať sa na veci okolo realisticky. Neprikrášľovať si alebo nepotláčať čo je zlé, ale tiež nemať pokrivenú optiku, cez ktorú človek všetko vidí negatívne. Ako v prípade celého nášho organizmu, aj v tomto prípade je dôležitá rovnováha, a teda rovnováha medzi optimizmom a pesimizmom. Je tiež pravdepodobné, že pesimisti v spoločnosti nie sú veľmi obľúbení, pretože zvyknú „kaziť“ náladu a na všetkom vidia nejakú chybu.

Ako zvíťaziť nad pesimizmom?

Pokiaľ zvyknete vnímať svet okolo seba ako zlý, nespravodlivý a zákerný, pravdepodobne v sebe hromadíte mnoho zlosti a hnevu, prípadne tiež pocitov bezmocnosti z toho, že nech robíte hocičo, všetko vždy aj tak dopadne zle. Čo sa s tým dá robiť? Môžete vyskúšať rôzne relaxačné techniky a cvičenia, ktoré sú zamerané na upriamenie pozornosti na „tu a teraz“, nazývajú sa tiež mindfulness cvičenia. Ak ste úplný začiatočník a s relaxačnými cvičeniami, prípadne s mindfulness nemáte žiadnu skúsenosť, môžete si stiahnuť rôzne aplikácie, ktoré vám pomôžu začať. Medzi takéto aplikácie patrí napríklad Headspace, Calm, Aura, ZenFriend alebo Smiling Mind.

Chceš sa o pozitívnej psychológii dozvedieť viac? Poď študovať psychológiu na PEVŠ!

Štúdium psychológie na Paneurópskej vysokej škole ti ponúkne okrem obsiahlych odborných poznatkov aj individuálny prístup vyučujúcich, mnoho nových priateľov, zážitkov a príležitostí odborne popri štúdiu rásť. Nadobudneš odborné vedomosti a zručnosti k tomu, aby si sa v budúcnosti mohol/la stať psychológom. Podaj si prihlášku na štúdium už teraz, stačí kliknúť na tento odkaz.

<<< Späť