Kritické myslenie: Ako sa naučiť kriticky myslieť?
Súčasná doba nás stále viac podnecuje k tomu, aby sme vedeli kriticky myslieť a rozlišovať fakty od výmyslov. Vďaka kritickému mysleniu sme totiž schopní vedieť danú informáciu posúdiť a následne sa rozhodnúť, či ju budeme považovať za dôveryhodnú alebo nie. Aktuálne dianie okolo nás, či už stále pretrvávajúca pandemická situácia Covidu-19 alebo prebiehajúca vojna na Ukrajine, je ďalším podnetom pre vytváranie dezinformácií a človek má často problém sa zorientovať v tom, čo je pravda a čo výmysel. Práve kritické myslenie nám dokáže pomôcť a nasmerovať nás tým správnym smerom k pravde. Naučiť sa kriticky myslieť sa môžete naučiť aj vy. Ako na to?
Veriť pseudovede je lákavé
Existujú vedecké aj nevedecké metódy fixácie názorov a presvedčení, k tým nevedeckým patrí napríklad prevzatie názoru od nejakej autority, ktorá je v spoločnosti rešpektovaná. Tejto autorite veríme a je pre nás jednoduchšie súhlasiť s jej názormi a presvedčeniami, pretože nás to stojí málo úsilia a informácie si nemusíme vyhľadávať sami. Medzi ďalšiu nevedeckú metódu fixácie názorov patrí aj metóda tradície alebo lipnutia, kedy veríme v pravdivosť nejakej informácie na základe toho, že sa traduje z generácie na generáciu a aj bez ohľadu na to, že existujú protiargumenty a nie je dostatočne overená jej veríme, pretože to znižuje našu úzkosť z neistoty. Rovnako nevedecké je vytvárať si názor či presvedčenie len na základe nejakých dojmov alebo intuície, kedy sa nám daná vec jednoducho javí logicky.
Ako kriticky zhodnotiť text?
Kriticky myslieť znamená tiež vedieť odlíšiť pravdivú informáciu od dezinformácie. Dezinformácie sú často šírené z dezinformačných webových stránok, na ktorých môžete vidieť, že používajú emocionálne silno zafarbený jazyk, ktorý má manipulatívny charakter. Dané texty nepôsobia odborne, ale amatérsky a veľakrát sú písané rôznymi fontami či viacerými jazykmi. Môžete tam tiež spozorovať určité protirečenie si alebo nesúlad nadpisu s obsahom textu. Rovnako ak pri texte nie je uvedený žiadny autor, text tým stráca na dôveryhodnosti, pretože si nevieme overiť reputáciu daného autora, a teda aj nejakú jeho minulú prácu. V prípade, že je text písaný veľmi zložitým vedeckým alebo úradníckym jazykovým štýlom, vyvoláva to v nás pocit dôvery, no často sa mu nedá rozumieť, pretože ani nemá nejaký obsah, iba spája rôzne odborné slová, ktoré dokopy nedávajú žiadny zmysel. Ďalším znakom nevedeckého textu môže byť prílišné zjednodušovanie a jasné závery, kde nie je žiaden priestor pre vyjadrenie opačného názoru.
Zaujímajte sa aj o opačný názor
Keďže je v našej spoločnosti mnoho ľudí s rôznymi názormi, no musíme realizovať spoločné rozhodnutia, mali by sme sa snažiť o vzájomné porozumenie. S tým sa spája poznanie opačného názoru, samozrejme v prípade, že ho prezentujú kvalitné médiá. To nám potom ponúka komplexnejší pohľad na danú vec a môžeme si utvoriť menej vyhranený názor, ktorý bude objektívnejší – hoci názory úplne objektívne asi nebudú nikdy. V tom nám môže napomôcť aj čítanie správ v iných svetových jazykoch. Médiá, ktoré publikujú v iných svetových jazykoch, nie len v slovenčine, sa venujú viacerým témam viac do hĺbky a nie sú závislé len od reálií na Slovensku. Platí však zásada, že by ste mali sledovať iba kvalitné a dôveryhodné médiá, a všímať si, ako v priebehu času píšu o jednotlivých témach. Všímajte si tiež rozdiel v spracovaní týchto rôznymi redaktormi. Ak chcete mať lepší prehľad, čítajte tiež knihy venované danej téme, nielen články či iné príspevky v médiách.
Kriticky posudzujte argumenty
Súčasťou kritického myslenia je aj schopnosť rozoznať korektné argumenty od tých nekorektných. Keď posudzujeme argumenty a ich správnosť, ovplyvňujú nás aj rôzne chyby v uvažovaní, ktoré súvisia s vnútornými mechanizmami našej mysle, ale aj argumentačné fauly, ktoré nám môže zámerne nastražiť niekto iný. Medzi chyby v uvažovaní patrí napríklad konfirmačné skreslenie, ktoré sa vyznačuje tým, že máme tendenciu veriť tomu, čo sa zhoduje s našimi predošlými presvedčeniami a zapadajú do našich predstáv. Vidíme teda to, čo chceme vidieť. Ďalším kognitívnym skreslením je aj haló efekt, ktorý spočíva v tom, že na základe prvého dojmu, ktorý máme o niekom/niečom vytvorený, usudzujeme aj o jeho iných vlastnostiach a podľa neho si vytvárame všeobecné hodnotenie danej osoby/veci. Argumentačný faul je napríklad osobný útok, kde namiesto pádnych argumentov človek využíva urážky a hodnotí daného človeka namiesto toho, aby povedal korektný argument o danej záležitosti.
Ak sa chcete o kritickom myslení dozvedieť viac, študujte psychológiu na PEVŠ!
Štúdium psychológie na Paneurópskej vysokej škole ponúka okrem iného aj výučbu kritického myslenia. O logike, kritickom myslení a rozlíšení pseudovedy od vedy, sa dozviete napríklad na predmete Metodológia psychologického výskumu alebo na predmete Kritické čítanie odborných prác. Získajte mnoho odborných poznatkov a zručností vďaka štúdiu psychológie na PEVŠ a aj vy sa môžete stať psychológom. Stačí si len podať prihlášku na štúdium po kliknutí na tento odkaz.
<<< Späť