Mala by vláda viac regulovať trh práce v ekonomike?
Liberálny prístup v kontraste s reguláciou je pálčivou témou aj v oblasti trhu práce. Ako veľmi by mal štát zasahovať do tohto odvetvia a ovplyvniť tak (ne)zamestnanosť? Na túto problematiku existuje niekoľko protichodných názorov.
Ako funguje a aký význam má trh práce?
Trh práce je priestor, na ktorom sa obchoduje s prácou ako výrobným faktorom. Na strane ponuky vystupujú domácnosti, ktoré ponúkajú svoje pracovné schopnosti, znalosti, zručnosti, silu a na strane dopytu po práci vystupujú firmy a inštitúcie v súkromnom a verejnom sektore. Napriek skutočnosti, že ako každý iný trh, aj tento sa riadi zákonom ponuky a dopytu, zasahujú doňho vláda prostredníctvom právnych noriem a regulácií, sociálne inštitúcie a kolektívne inštitúcie, ako sú odbory.
Veľmi úzko súvisí s trhom tovarov a služieb. Práca sa však nenakupuje, ale sa tzv. prenajíma od zamestnancov. Dopyt po práci je preto odvodeným dopytom od dopytu po produktoch či službách a odvíja sa od toho, aký dopyt po svojich výrobkoch firma očakáva. V odvetviach, kde klesá dopyt po produktoch, klesá aj zamestnanosť a rastie prepúšťanie, čo zvyšuje nezamestnanosť.
Fluktuácia pracovníkov a pozitívna miera nezamestnanosti
Umelá 100 % zamestnanosť, akú si pamätajú ľudia žijúci na Slovensku už pred rokom 1989 nie je pre hospodárstvo ani ekonomiku príliš vhodná. Množstvo odborníkov a autorov ekonomických publikácií sa zhoduje na tom, že pre zvyšovanie konkurencieschopnosti je stále potrebné udržiavať približne 3-percentnú nezamestnanosť pri vhodnej fluktuácií zamestnancov. Vďaka vysokému dopytu po atraktívnych pracovných pozíciách sa v spoločnosti kladú vyššie nároky napríklad na vzdelanie či skúsenosti jednotlivých uchádzačov. Jednoducho povedané, ak by bolo získanie dobrého zamestnania jednoduché, pozície by obsadzovali nekvalifikovaní ľudia, čo by poškodzovalo nielen trh práce, ale aj celú ekonomiku.
Negatívny vplyv nezamestnanosti
Trh práce má pre spoločnosť veľký význam. Jeho nefunkčnosť môže negatívne ovplyvniť ekonomický rast a zamestnanosť krajiny. Nezamestnanosť má navyše značné ekonomické a sociálne náklady:
- Ekonomické, pretože nezamestnanosť predpokladá stratu potenciálnej produkcie.
- Sociálne kvôli škodlivým účinkom nezamestnanosti na rozdelenie príjmu, a tým aj na sociálnu súdržnosť.
Report EÚ o slovenskom trhu práce
Európska Únia v roku 2022 vydala report EURES, ktorý sa zaoberá prieskumom trhu práce a zamestnanosti jednotlivých krajín únie. Z výsledkov o Slovensku sme sa dozvedeli nasledujúce informácie.
Prieskum trhu ukázal, že miera nezamestnanosti v roku 2022 dosiahla 5,9%. Posledné roky má miera evidovanej nezamestnanosti tendenciu klesania, čo nám ukazujú hodnoty namerané v roku 2021 kedy dosiahla hodnotu 6,76% a v roku 2020 dosiahla 7,57%. Celkovo z 18 sledovaných odvetví iba 6 dosiahlo rast, najvýznamnejšie vzdelávanie, informácie a komunikácia a činnosti v oblasti nehnuteľností. Najväčšie úbytky boli počas celého roka v ubytovacích a stravovacích službách, ako aj v umení, zábave a rekreácii.
Počet osôb pracujúcich v zahraničí do 1 roka sa v roku 2021 v porovnaní s predchádzajúcim rokom znížil o 5,4% na takmer 112,1 tisíc osôb. Migrovali hlavne zdravotnícky pracovníci, hľadajúci vyššie platy a lepšie pracovné podmienky. V rámci európskych krajín pracovali najmä v Nemecku, Rakúsku a v Česku. Zahraničnou migráciou získala Slovenská republika 2 338 osôb (prisťahovalo sa 5 733 a vysťahovalo sa 3 395 osôb).
Kde vládna regulácia zlyháva?
Základnú silu v riešeniach týchto problémov ako sú vlny migrantov, emigrácia vlastných vysoko špecializovaných zamestnancov a celková ekonomická globalizácia môžeme samozrejme hľadať vo vládach a vládnych celkoch. Tieto problémy by sa dali riešiť vládnou reguláciou procesov na trhu práce. Takáto regulácia, ktorá môže napríklad stabilizovať vlny outsorcingu regulovaním sily korporátnych medzinárodných organizácií v domácom trhu, upokojiť pracovný trh tvorením nových pracovných miest, aby miera nezamestnanosti s príchodom migrantov nevzrastala. Taktiež by bola vhodná vládna regulácia v sektore zdravotníctva. Formou zvýšených dotácií a bonusov by dopomohli motivovať našich absolventov, aby neimigrovali do zahraničia.
Vláda je v týchto krokoch často nedostatočná, čo sa v konečnom dôsledku prejavuje vo forme neúčinnej hospodárskej politiky.
Osvedčené spôsoby regulácie trhu práce
Prvým regulačným nástrojom, ktorý aj Slovensko v posledných desaťročiach po vstupe do Európske únie vo veľkej miere využívalo, bolo vytvorenie atraktívneho podnikateľského prostredia aj pre zahraničné spoločnosti – najmä potenciálnych zamestnávateľov, ktorí dokážu vytvoriť tisícky pracovných miest. Ide o jeden z pozitívnych vplyvov globalizácie a integrácie krajiny do spoločenstiev voľného obchodu.
V čom však slovensko zaostáva, je práve motivácia mladých absolventov zostávať v krajine a svoje know-how využiť práve tu. V západných krajinách sa tak nielen absolventi zdravotníckeho štúdia stretnú s násobne vyšším finančným ohodnotením, ale aj lepšími podmienkami. Rovnako štát nedostatočne motivuje aj potenciálnych slovenských podnikateľov (opäť mladých absolventov) aby tu zostávali a vytvárali ďalšie pracovné miesta.
Mimoriadne diskutabilná je podpora, prípadne naopak nepodpora migrácie zahraničných pracovníkov na Slovensko. Práve kvôli odlivu šikovných mladých ľudí zo Slovenska chýba v našej krajine množstvo špecialistov, ktorých môžu nahradiť zamestnanci z cudziny. Medzi najčastejších ekonomických migrantov, ktorí hľadajú lepšie pracovné podmienky, patria uchádzači o zamestnanie z iných európskych a nám kultúrne blízkych krajín, ako sú Ukrajina, Rumunsko či Srbsko.
Zaujíma vás nezamestnanosť a trh práce?
Na Fakulte ekonómie a podnikania Paneurópskej vysokej školy nájdete množstvo atraktívnych študijných programov, kde sa o tejto problematike môžete dozvedieť viac. Podajte si online prihlášku na vysokoškolské štúdium. Študijný program Ekonomika a manažment podnikania na bakalárskom stupni štúdia máme v súčasnosti otvorený v dennej aj v externej forme.
Zoznam použitej literatúry:
LISÝ, J. a kol. 2016. Ekonómia. Bratislava: Wolters Kluwer. ISBN 978-80-7552-275-7
https://sk.economy-pedia.com/11040721-working-market
MIHAĽOVÁ, P. a kol. 2022. Trh práce v ekonomických súvislostiach. Bratislava: Wolters Kluwer. ISBN 978-80-571-0465-0
https://www.ela.europa.eu/sites/default/files/2023-03/eures-labour-shortages-report-2022.pdf
https://datacube.statistics.sk/#!/view/sk/VBD_SK_WIN/pr3108rr/v_pr3108rr_00_00_00_sk
<<< Späť