Najčastejšie experimenty vykonávané v psychológii
Existuje mnoho známych psychologických experimentov, ktoré boli v minulosti realizované. Možno ste o niektorých z nich už čo-to počuli. Pre tých z vás, ktorí neviete, čo presne si máte pod pojmom experiment predstaviť, jedná sa o typ výskumu, v ktorom psychológovia skúmajú nejaké správanie, ktoré nastáva pri zmene určitých podmienok. Skúma sa v ňom vplyv jednej premennej na druhú premennú, teda ako nejaká vec či špecifické podmienky, ovplyvňujú ľudské správanie. V experimente sa najčastejšie porovnáva experimentálna skupina s kontrolnou skupinou, pričom pri experimentálnej skupine sa manipuluje jednou premennou, teda menia sa isté podmienky, a pri kontrolnej skupine sa nič nemení, podmienky ostávajú rovnaké. Aké najčastejšie experimenty sa v psychológii vykonávajú?
V psychológii sa najčastejšie vykonávajú laboratórne a prirodzené experimenty
V psychológii sa realizujú najmä dva druhy experimentov: laboratórny a prirodzený. Pri laboratórnom experimente človek vykonáva istú činnosť v laboratórnych podmienkach, teda je v nejakej miestnosti, v laboratóriu, kde sa účastní sa experimentu. V týchto podmienkach vie psychológ viac-menej zabezpečiť, aby pri vykonávaní experimentu neboli prítomné nejaké rušivé vplyvy a vie kontrolovať vonkajšie podmienky. Nevýhodou však je, že je experiment realizovaný v simulovaných podmienkach, nie v bežnom živote v prirodzených podmienkach a môže to výsledky skresľovať. Prirodzený experiment, ako už z jeho názvu vyplýva, sa realizuje v prirodzených podmienkach, nie v laboratóriu ani v umelom prostredí. Jeho výhodou je práve to, že odráža reálnu skutočnosť, skúma správanie človeka v jeho prirodzených podmienkach. Nevýhodou však môže byť práve neschopnosť kontrolovať vonkajšie vplyvy.
Najznámejšie psychologické experimenty sú tie najkontroverznejšie
Aby ste sa v tomto článku nedočítali len (pre niekoho) nudnú teóriu, týkajúcu sa metodológie výskumu, je dobré spomenúť aj zopár najznámejších experimentov, ktoré sa v minulosti v psychológii realizovali. Mnohé z nich sú už v súčasnosti považované za neetické, a tým pádom sú nereplikovateľné, čo v dnešnej dobe znamená, že závery z týchto experimentov nemusia byť pre dobu, v ktorej teraz žijeme, platné. Ide o takzvanú replikačnú krízu, ktorej podstatou je to, že niektoré výskumy sa nedajú zopakovať, pretože jednak boli neetické ( môžeme teda tvrdiť, že tvrdenia vychádzajúce z výsledkov týchto experimentov sú dôveryhodné a platné?), rovnako tiež nie je možné mnohokrát vykonať rovnaký experiment za rovnakých podmienok, za akých bol realizovaný v minulosti. Taktiež sa zistilo, že pri zopakovaní, t.j. replikácii určitých výskumov z nich vyšli iné závery. Je to problém, ktorým sa psychológia v súčasnosti zaoberá a musí tak ako veda čeliť určitej kritike zo strany odbornej ale aj laickej verejnosti, ktorá sa teraz objavuje.
Standfordský väzenský experiment a jeho zásadný objav
Experimentov, ktoré sa v minulosti uskutočnili, a ktoré by v súčasnosti boli považované za neetické, je viac než by bolo potrebné. Na jednej strane išlo o zarážajúce experimenty, ktoré si možno v dnešnej dobe už nevieme predstaviť, a ktoré sa nám môžu javiť hrozivo, no na druhej strane sa vďaka nim dospelo k významným psychologickým objavom. Či tieto objavy stáli za cenu neetického správania voči participantom experimentu, to už je na vašom posúdení. Celosvetovo známy psychológ Philip Zimbardo v sedemdesiatych rokoch minulého storočia vykonal experiment, v ktorom chcel zistiť, ako sa ľudia vyrovnávajú s určitými sociálnymi rolami a ako vplýva väzenské prostredie na správanie ľudí v ňom. Cez inzerát našiel participantov, ktorí boli rozdelení do skupiny bacharov a do skupiny väzňov, ktorí spolu existovali v simulovanom väzenskom prostredí (bolo to však v suteréne Standfordskej univerzity). Výsledkom bolo, že participanti sa so svojimi rolami tak veľmi stotožnili, že v tomto „väzení“ dochádzalo k násiliu a šikanovaniu väzňov bacharmi, takže experiment museli predčasne ukončiť.
Poslušnosť voči autorite ako ďalší významný experiment v psychológii
Psychológ Stanley Milgram uskutočnil v roku 1984 experiment, v ktorom skúmal, čo je človek schopný urobiť a kam až môže zájsť pod nátlakom autority. V tomto experimente sa snažil nájsť odpoveď na to, ako je možné, že vojaci počas druhej svetovej vojny boli schopní robiť také ohavnosti, aké sa diali a či je človek pod vplyvom autority schopný robiť veci, ktoré odporujú jeho morálnemu svedomiu. Tento experiment spočíval v tom, že skúmaný participant sedel v miestnosti, v ktorej s ním bol človek v bielom plášti (ako určitá autorita). V druhej miestnosti bol človek, ktorý mal odpovedať na otázky, ktoré mu participant pokladal a pri každej nesprávnej odpovedi tejto osoby mal participant stlačiť tlačidlo, ktoré jej malo spôsobiť elektrický šok. Išlo samozrejme o dosadeného človeka, ktorý v skutočnosti žiadne elektrošoky nedostával, jednalo sa o to, aby mal participant dojem, že ich naozaj dostáva. Zistilo sa, že vplyvom autority participant pri nesprávnej odpovedi zvyšoval elektrické napätie až do bodu, kedy by táto dávka elektrického napätia druhého človeka zabila. Výsledkom tohto experimentu je teda skutočnosť, že človek mnohokrát vykoná príšerné veci, keď mu ich autorita prikáže, pretože za ňu nenesie vo svojich očiach zodpovednosť, keďže túto zodpovednosť na seba preberá autorita.
Chcete sa o experimentoch a psychologickom výskume dozvedieť viac? Študujte psychológiu na PEVŠ!
Psychologický výskum je pre psychológiu ako vedu kľúčový. Ako sa taký výskum realizuje, aké sú jeho charakteristiky a čo všetko psychológii prináša, sa môžete dozvedieť ako študent psychológie na Paneurópskej vysokej škole. V predmete Metodológia psychologického výskumu či už na bakalárskom alebo magisterskom stupni štúdia sa naučíte všetky tieto informácie a predovšetkým budete vďaka nim vedieť zrealizovať aj svoj vlastný výskum v rámci záverečnej práce. Prihlášku na štúdium si môžete podať už teraz, stačí kliknúť na tento odkaz
<<< Späť