,,Pred nástupom do prvého ročníka som absolvoval doučovanie z matematiky. Dnes pracujem v švajčiarskej IT firme. “
Priniesol si skúsenosti z nórskeho Osla, kde žil niekoľko rokov. Dlhší čas sa venoval blogovaniu a písaniu, no po 30-tke sa rozhodol pre štúdium informatiky, ktorá ho v súčasnosti aj živí. Je len druhák na bakalárskom stupni štúdia na Fakulte informatiky Paneurópskej vysokej školy a má prácu, ktorá ho baví, rodinu, ktorú miluje a veľké ambície. Andrej Tichý je príkladom pre tých, ktorí sa boja vyjsť zo svojej komfortnej zóny a prejsť životnými výzvami naplno.
Za poskytnutie priestorov na natáčanie ďakujeme HubHub!
N: Čo má spoločné informatika s písaním a blogovaním?
T: Dosť dlho som sa venoval foteniu a písaniu. Popritom ako som blogoval a venoval sa všetkým týmto veciam, tak som postupom času začal vnikať do informatiky. Pri fotení sa využívajú rôzne softwary na editovanie fotografií, ako napr. photoshop. Pri písaní sa používajú informačné systémy ako napr. redakčný systém. Neskôr som si začal spravovať svoju vlastnú stránku a takýmto spôsobom som sa dostal k informatike. Informatiku vnímam ako oblasť, ktorá má prienik s každým iným odvetvím, ktoré je v našej spoločnosti.
N: Nemáš problém s tým, že si pri písaní príliš stručný? Dávaš čitateľovi podmienku typu A, a ak nie A tak B?
T: Nie, takto to pri písaní nefunguje. Sú to dva rozličné svety. V informatike, čo sa týka písania kódu je to úplne iné ako pri písaní blogu. Tam je žiadané, aby sa človek vyjadroval čo najrozsiahlejšie. Pri práci je to iné. Ide tam skôr o funkčnosť a o to, aby ten kód a všetko okolo bolo také pekné a jednoduché.
N: V súčasnosti študuješ na Fakulte informatiky Paneurópskej vysokej školy. Prečo si si vybral túto vysokú školu a najmä túto fakultu?
T: Paneurópsku vysokú školu som si vybral najmä kvôli tomu, že je to jediná vysoká škola na Slovensku, ktorá ponúka štúdium apikovanej informatiky s možnosťou štúdia v externej forme. Keďže som v tom čase býval v Nórsku, tak to bola jedna z možností, ako sa vrátiť späť na Slovensko po rokoch strávených v zahraničí. Žil som v Oslo a vyšlo to tak, že bolo dobré letecké spojenie a najmä sa mi vyskytla možnosť externého štúdia. Napríklad prvý rok som prichádzal na prednášky raz, dvakrát za mesiac a študoval som cez víkendy a počas dovolenky.
N: Prečo si dal prednosť vysokej škole pred kurzmi IT?
T: Je to každého osobná vec, ale spočiatku som uvažoval o oboch alternatívach. Zaplatím si nejaký kurz alebo pôjdem do školy. Ľudia si môžu povedať, že však aj Bill Gates dosiahol to, čo dosiahol bez vysokej školy a aj Steve Jobs dosiahol úspechy bez vysokej školy. Ale vždy si položím otázku: Som na tom tak, ako Bill Gates? Som taký frajer ako on? Viem to tak dobre, že to bez tej školy zvládnem? Ide o to, že takýto ľudia majú v sebe neuveriteľnú sebadisciplínu, že sa tomu dokážu venovať nonstop. A niekto si môže povedať, že však si spravím týchto 4-5 kurzov a budem ich mať ako náhradu za štúdium na vysokej škole. Ale povedzme si úprimne, kto sa do učenia vie nakopať sám, doma? Na 7 hodín si sadnem a budem si programovať. Ja som potreboval tlak. Napríklad na absolvovanie bakalárskeho štúdia potrebujete povedzme 30 kurzov. Kto sa dokope za 3 roky absolvovať 30 kurzov vo svojom voľnom čase a ešte v danej oblasti pracovať? To je ten hlavný rozdiel, tá praktická stránka školy. Druhá vec je tá, že keď absolvujete 30 kurzov, nikto vám len tak bakalársky stupeň za to nedá. Moja voľba bola teda vysoká škola.
N: Zameriavaš sa v informatike na konkrétnu oblasť?
T: Odbor, ktorý študujem je Aplikovaná informatika so zameraním na Priemysel 4.0. To, čo mňa najviac v informatike zaujíma je informatika vo vzťahu k spoločenským vzťahom ako napr. e-gouvernment. Podľa môjho názoru je to oblasť, ktorá má na Slovensku veľký potenciál. Ale čo sa týka konkrétneho zamerania v informatike, to ešte úplne presne nemám vymedzené. Tento rok začnem písať bakalársku prácu a počas toho si možno presnejšie zameranie vyprofilujem.
N: Aké sú to tvoje obľúbené prednášky?
T: Najviac ma bavia prednášky technického charakteru, ako napr. programovanie alebo databázy. To sú reálne veci, ktoré využívam aj v mojej práci. Takže perfektné je na tom to, že keď sa niečo v škole naučím, viem to reálne využiť v práci.
N: Nemal si problém s niektorými predmetmi? Napr. s matematikou?
T: Tento rok nie, tento rok matematiku nemám J Aby som veci uviedol na správnu mieru. Začal som študovať informatiku vo veku 31 rokov. Takže som si z učiva zo strednej školy si pamätal len veľmi málo a nemal som nejaké zázračné matematické schopnosti. Na základe týchto faktorov som si povedal, že by som preto mal niečo spraviť. A tak rok pred začiatkom štúdia na fakulte informatiky som chodil na doučovanie z matematiky a potom počas celého obdobia, ako som mal tento predmet som v doučovaniach pokračoval. Takýmto spôsobom som ten predmet zvládol. Takže ak sa ľudia boja matematiky, tak podľa mňa je to najmä o snahe. Keď jej budete venovať jednu hodinu za mesiac, tak máte dôvod sa jej báť. Ale keď do toho učenia vložíte väčšie úsilie, tak si myslím, že sa to dá zvládnuť.
N: Vždy som si myslela, že informatik musí byť zároveň pomaly aj expert na matematiku..
T: Samozrejme, informatik musí do určitej miery matematiku ovládať, ale to je presne to isté, ako keby ste 10 rokov nehrali futbal. Tiež ten prvý kop nebude majstrovský. Je to najmä o tréningu.
N: Ako vnímaš atmosféru na PEVŠ?
T: Ja vnímam atmosféru na škole ako pozitívnu, možno je to ovplyvnené tým, že som si vytvoril pozitívny vzťah k škole. Povedal som si, že keď už tam budem študovať, tak chcem mať k tomu pozitívny vzťah a nastavil som sa tak, že mám rád moju školu, spolužiakov aj pedagógov. Aj preto vnímam štúdium na PEVŠ veľmi pozitívne.
N: Ako stíhaš skĺbiť prácu, štúdium aj rodinu?
T: Od začiatku som vedel, že to bude náročnejšie, bude ma to stáť veľa času. Považoval som za dôležité, aby som si k veciam vytvoril pozitívny vzťah. Pretože ak človek k niečomu od začiatku negatívne pristupuje, tak nemôže v tom dlhodobo fungovať. Išiel som do toho s tým, že keď zvládnem prvý ročník tak, že budem žiť v Oslo, chodiť tam do práce a počas dovolenky a víkendov chodiť na Slovensko študovať, tak to zvládnem aj vo vyšších ročníkoch. Je to o time managemente. Napríklad ja nemám televízor, nechodím cez víkendy na party a veciam, ktoré ma bavia sa venujem vo voľnom čase.
N: Kde v súčasnosti pracuješ?
T: Pracujem v švajčiarskej IT firme, ktorá vyvíja software pre banky a poisťovne.
N: Aká je tvoja náplň práce?
T: Mojou náplňou práce je testovanie softwarov. Testujem ich a starám sa o to, aby fungovali podľa nejakých špecifikácií a plnil konkrétne úlohy, ktoré má. Ak ich neplní, mojou úlohou je problém odkomunikovať napr. s developermi, aby nastala náprava a aby software fungoval tak, ako má.
N: Aké vlastnosti by mal mať informatik?
T: Nedá sa nikde nájsť definícia na správneho informatika, ale keď sa tak pozerám okolo seba v škole, v práci, informatici sú ľudia, ktorí majú analytické myslenie, dokážu sa pýtať, že prečo je to tak a skúšajú sa zahĺbiť do nejakého problému. A keď napr. niečo nejde, je veľa ľudí v reálnom živote, ktorí riešia nejaký problém, venujú sa tomu dve minúty a keď to nejde, tak začnú tvrdiť, že sa to vyriešiť nedá. Informatik je človek, ktorý sa danému problému venuje hlbšie a hlbšie a dokáže ho analyzovať a rozdeliť na menšie časti. Neustále sa pýta na dôvody, v čom je ten problém. Informatici hľadajú riešenia komplikovaných problémov.
N: Čo si myslíš, prečo tak málo žien študuje informatiku?
T: Určite študentky informatiky sú, ale nie je ich veľa. Dôvod nepoznám. My sme napríklad v kancelárii 8 chlapi iJ
N: Kde sa vidíš o pár rokov?
T: Moju budúcnosť vidím tak, že chcem dokončiť školu a ďalej sa venovať informatike. Keď som prišiel zo zahraničia, doniesol som si odtiaľ mnoho nových vedomostí. Zároveň odkedy som sa vrátil na Slovensko som stretol veľa inteligentných a múdrych ľudí. Preto by som chcel pokračovať v práci v odvetví informatiky na Slovensku a snažil sa prispieť niečím zo mňa , aby sme sa v tejto krajine mali lepšie. Najmä sa venovať informatike a robiť to, čo ma baví.
Andrej Tichý chodil na strednú strojársku školu. Pracoval v Nórsku v ropnom priemysle, kde testoval súčiastky, ktoré sa používali pri ťažbe ropy. Štúdium aplikovanej informatiky na PEVŠ začal ešte počas toho, ako býval v Oslo a podľa jeho slov: „bola to moja vstupná braná na ceste naspäť na Slovensko. Pomohlo mi to nájsť si prácu v Bratislave. Už počas prvého ročníka som sa zamestnal ako tester softwaru a na tejto pozícii pracujem doteraz“.
Ponuka bakalárskeho štúdia Ponuka magisterského a inžinierskeho štúdia Online prihláška
<<< Späť