Prezumpcia neviny: Obvinený nie je ešte vinný

V posledných rokoch sa v slovenskej verejnosti rozmohol trend verejného pranieru obvinených a obžalovaných neodborným prezentovaním predčasných právnych a skutkových záverov najmä z uznesení o vznesení obvinenia, príp. zápisníc o úkonoch alebo rozhodnutí o väzbe. Z toho dôvodu dochádza v laickej verejnosti k nebezpečnému potieraniu rozdielov medzi právoplatne odsúdeným a obvineným, resp. obžalovaným, o ktorých vine ešte rozhodnuté právoplatne nebolo. Nepriamo sa tak deje aj vinou osôb, ktoré napomáhajú úniku informácií z trestných konaní. Fakticky tak dochádza k porušovaniu základnej zásady prezumpcie neviny, a teda aj porušovaniu práva obvineného na dodržiavanie prezumpcie neviny. Každý, proti komu sa vedie trestné konanie, považuje sa za nevinného, kým súd nevysloví právoplatným odsudzujúcim rozsudkom jeho vinu.

Verejné vyjadrenia k trestnému stíhaniu

Právo obvineného na dodržiavanie prezumpcie neviny možno vnímať v niekoľkých úrovniach. Treba predovšetkým pamätať na to, že vznesenie obvinenia alebo podanie obžaloby, či dokonca neprávoplatné rozhodnutie súdu prvej inštancie vždy predznamenávajú len istý stupeň pravdepodobnosti, že obvinený, resp. obžalovaný mal spáchať skutok, ktorý sa mu kladie za vinu a tento je trestným činom. S procesno-formálnou istotou možno konštatovať až právoplatným rozhodnutím trestného súdu, že tá-ktorá osoba ako procesne odsúdený naozaj spáchala trestný čin. Je preto nežiadúce, aby podozrivý, obvinený alebo obžalovaný bol vo verejných vyhláseniach označovaný za vinný, resp. prezentovaný v takom zmysle. Tu sa sleduje najmä civilistická ochrana osobnosti obvineného, resp. obžalovaného, najmä ochrana dobrej povesti, práva na súkromie a rodinný život. Nesprávna a predčasná verejná prezentácia skutkových a právnych záverov z trestného konania môže totiž obvineného nenapraviteľne poškodiť v medziľudských vzťahoch, práci alebo dokonca rozvrátiť jeho rodinu. Nakoniec nemožno očakávať, aby bežný laik rozumel rozdielom medzi uznesením o vznesení obvinenia a podaním obžaloby, pričom v očiach verejnosti sa tieto procesné rozhodnutia môžu rovnať právoplatnému rozhodnutiu o vine a treste. Právo na dodržiavanie prezumpcie neviny tak má tiež zabezpečiť procesnú zdržanlivosť, jasnosť a transparentnosť v nevyhnutných verejných vyhláseniach. V tomto kontexte poukazujeme na prvé dve vety bodu 16, bod 18 a bod 19 preambuly Smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/343 z 9. marca 2016 o posilnení určitých aspektov prezumpcie neviny a práva byť prítomný na konaní pred súdom v trestnom konaní: „(16) Prezumpcia neviny by bola porušená, keby sa vo verejných vyhláseniach orgánov verejnej moci alebo v súdnych rozhodnutiach, ktoré nie sú rozhodnutiami o vine, označovala podozrivá alebo obvinená osoba za vinnú, ak tejto osobe ešte nebola preukázaná vina zákonným spôsobom. Takéto vyhlásenia a súdne rozhodnutia by nemali vzbudzovať dojem, že táto osoba je vinná…

(18) Povinnosť neoznačovať podozrivé alebo obvinené osoby za vinné by nemala orgánom verejnej moci brániť v zverejňovaní informácií o trestnom konaní, ak je to potrebné výhradne z dôvodov týkajúcich sa vyšetrovania trestného činu, ako napríklad zverejnenie videozáznamu so žiadosťou o pomoc verejnosti pri identifikácii údajného páchateľa trestného činu, alebo týkajúcich sa verejného záujmu, ako napríklad poskytovanie informácií z bezpečnostných dôvodov obyvateľom oblasti dotknutej údajným trestným činom proti životnému prostrediu, alebo keď prokuratúra či iný príslušný orgán poskytne objektívne informácie o stave trestného konania s cieľom predísť narušeniu verejného poriadku. Použitie takýchto dôvodov by sa malo obmedziť na situácie, v ktorých by to bolo opodstatnené a primerané, pričom sa zohľadnia všetky záujmy. Spôsob ani kontext šírenia informácií by nemali v žiadnom prípade vytvárať dojem o vine danej osoby pred tým, ako jej bola preukázaná vina zákonným spôsobom.

(19) Členské štáty by mali prijať vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo, že pri poskytovaní informácií médiám orgány verejnej moci nebudú označovať podozrivé ani obvinené osoby za vinné, kým im nebola preukázaná vina zákonným spôsobom. Na tento účel by členské štáty mali informovať orgány verejnej moci o tom, že pri poskytovaní alebo zverejňovaní informácií médiám je dôležité náležite prihliadať na prezumpciu neviny. Nemali by tým byť dotknuté vnútroštátne právne predpisy na ochranu slobody tlače a iných médií.“

In dubio pro reo

Zásada prezumpcie neviny zdôrazňuje, že do času preukázania viny sa predpokladá nevina, a teda nedokázaná vina sa rovná dokázanej nevine. Dôkazné bremeno dovtedy spočíva na prokuratúre, pričom súčasťou zásady prezumpcie neviny je aj zásada in dubio pro reo, a síce v pochybnostiach na prospech obvineného. Akékoľvek pochybnosti o vine je treba vykladať v prospech obvineného.

Právo odoprieť výpoveď a nespolupracovať

Právo na dodržanie prezumpcie neviny je nutné aplikovať aj v rozsahu práva odoprieť výpoveď a nespolupracovať s orgánmi činnými v trestnom konaní a súdom. Prima facie sa môže táto pripomienka javiť nekonzistentne. Obvinený však má právo na vlastnú procesnú taktiku v trestnom konaní a napríklad v počiatočných štádiách trestného konania môže slobodne odoprieť vypovedať. Nie je vôbec výnimkou, že orgány činné v trestnom konaní pravidelne používajú využitie tohto práva obvineným na „násilnú“ verifikáciu viny obvineného, pretože ak by bol obvinený nevinný s „čistým svedomím“, určite by neodoprel vypovedať, a preto vinu obvineného osvedčuje aj jeho procesné odopretie vypovedať. V tomto ide o zrejmý rozpor s § 201 ods. 4 Trestného poriadku podľa ktorého: „Odopretie výpovede sa nesmie použiť ako dôkaz proti obvinenému.“ Zároveň tiež podľa Čl. 7 bod 5 Smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/343 z 9. marca 2016 o posilnení určitých aspektov prezumpcie neviny a práva byť prítomný na konaní pred súdom v trestnom konaní: „Uplatnenie práva odoprieť výpoveď alebo práva nevypovedať vo vlastný neprospech podozrivými a obvinenými osobami sa proti nim nepoužije a nepovažuje sa za dôkaz, že spáchali predmetný trestný čin.“ K tomuto treba ale dodať, že obvinený je povinný spolupracovať napr. pri odbere biologických materiálov a na toto sa nevzťahuje zákaz sebaobviňovania.

Kde sa dozviete viac?

Zaujala Vás táto téma? Vďaka štúdiu na Fakulte práva Paneurópskej vysokej školy máte príležitosť dozvedieť sa mnoho dôležitých informácii, ktoré Vám pomôžu v praxi. Je to úplne jednoduché! Tak neváhajte a vyplňte si online prihlášku na našej webovej stránke.

<<< Späť