Sociológ doc. Vašečka o mladej generácii, umení aj o repe
Sociológia ako veda prináša spoločnosti prognózy a poznatky o výzvach, ktorým môže v budúcnosti čeliť. Bežní ľudia si ich nemusia uvedomovať, preto práca sociológa je náročná, nevďačná a niekedy považovaná až za ,,diagnózu“. Ako vidí pedagóg Fakulty masmédií PEVŠ doc. Michal Vašečka pozíciu sociológa v spoločnosti, aký názor má na súčasnú generáciu študentov a prečo niekedy analyzuje autorov ,,rapu“, ktorých počúva jeho syn, nám prezradil v rozhovore.
P: Čo znamená byť sociológom?
V: Dobrá otázka, ktorá u mňa vyvolala úsmev, pretože sociológia je veda o spoločnosti, ale pravdupovediac ľudia, ktorí sa snažia rozumieť spoločnosti pozerajú na sociálnu realitu z rôznych strán. Nasvecujú ju, majú často pocit, niekedy oprávnene niekedy menej, že tomu aj rozumejú, no a stáva sa to pre nich tak trošku, diagnózou. Stáva sa, že vidia za roh to, čo iní nevidia, ale tým sa nestávate populárnym, skôr naopak. Neustále upozorňujete ľudí na to, čo nás čaká alebo aké sú štrukturálne príčiny niektorých javov, ktoré oni nie nevyhnutne vidia. No a tým pádom je sociológ tým, kto znepokojuje spoločnosť vo svojom okolí. Čiže keby ste sa ma spýtali, čo to znamená byť sociológom, tak poviem, že je to povolanie, je to osud a je to diagnóza. A s tým sa tiež stretávam, že mi ľudia hovoria: ,,Zase si k tomu priniesol ten svoj sociologický pohľad?“ Ja odpoviem: ,,Možno áno, ale takto my vidíme svet.“
P: Ako ste už sám naznačili, sociológia je veda o spoločnosti. Zaoberá sa tým, čo a ako v spoločnosti funguje, ako sa ľudia správajú a nesprávajú zároveň. Čo je nejakým merítkom podľa čoho sociológia vie, čo je dobré.
V: Sociológ nemusí nevyhnutne vedieť čo je dobré a čo nie. Záleží od paradigmy, teda istého súboru pohľadov na sociálnu realitu a tieto paradigmy sa môžu medzi sebou výrazne líšiť. Čiže jedna časť sociológie hovorí, že máme pohľady, pri ktorých nesmieme sociálnu realitu hodnotiť, iná časť sociológie je naoak silno hodnotiaca. Sociológia skôr poukazuje na to, čo v tej ktorej spoločnosti funguje, alebo prečo to funguje a prečo to teoreticky nefunguje. Sociológia je spôsob nazerania za oponu toho, čo sa deje.
P: Ako analyzuje sociológia dnešnú generáciu a ako ju analyzujete Vy, konkrétne študentov našej Fakulty masmédií PEVŠ?
V: My teraz v tvárou v tvár k našim študentom vidíme to, čo voláme ,,Generation Z“. To je generácia, ktorá prišla po tzv. mileniáloch a ukazuje sa, že už mileniáli, ktorí sa veľmi líšili od mojej generácie (ja som generácia, ktorá dospievala v 80.-tych rokoch). Boli zameraní najmä na kariéru, mali jasne vymodelované svoje životné príbehy. Generácia Z to všetko zmenila. Generácia X bola generáciou tzv. yuppies a tých dnes na škole nevidím, dnešní mladí nie sú zameraní na postupnosť v kariérnom raste, veľmi často sú to ľudia, ktorí už chcú začať podnikať a pod podnikaním často vidia startupy či inovácie. Prirodzene rozmýšľajú o tom, ako svet zmeniť, posunúť dopredu a sú naviazaní na technológie, čo mňa osobne aj znepokojuje, keď neustále sledujem, ako všetci študenti pod lavicou niečo ťukajú do tých mobilov. (Mimochodom často kontrolujú, čo hovorím, keď ja poviem nejakú tézu, hneď to vedia skontrolovať.) To tu v minulosti nebolo. Takže generácia Z je na prvý pohľad menej ambiciózna ako tá predchádzaujúca mileniálna, ale v skutočnosti je to generácia, ktorá už v 21. storočí vie, čo chce. Zbúrala mnohé mentálne bariéry, ktoré mali ešte mileniáli a v tomto zmysle sú pomerne draví. Zároveň však pri sledovaní hodnotových orientácií mladých ľudí vidíme, že ich silne trápi klimatická zmena, ktorú chcú zastaviť. Otázne iba je, či im ten ich idealizmus vydrží do dospelosti. Mám v tomto zmysle svoje skúsenosti so študentmi. Spomínam si na mnohých, keď som napr. povedal, že som robil projekt so Svetovou bankou, tak mi tak trochu v jemne ľavicovom zápale vyčítali, že to nie je správne spolupracovať s inštitúciou, ktorá je pre nich symbolom svetovho kapitalizmu. Na to ja som povedal, že tá spolupráca bola nesmierne profesionálna a ja z nej mám radosť, pretože sme pracovali na témach náročných, ale ktoré mali silný sociálny aspekt. Tí, ktorí ma kritizovali vo veku 21 rokov mali dredy, boli veľmi nezávislí a mal som ich za to rád. Potom ich stretnem po pár rokoch no a zrazu dredy sú preč. Nahodená pekná kravata, pýtam sa: ,,Kde robíte?“ a odpoveď znela: ,,V korporátnom priestore“. Tak sa pýtam ďalej: ,,Kde sú vaše ideály spred piatich rokov? Toľko ste ma kritizovali – a to je dobré, že ste sa vymedzili voči staršej generácii, ale kde sú vaše ideály?“ Odpovedli: ,,No viete, musíme platiť hypotéku.“ No to musíme všetci. Tak buď mám ideály a som ochotný za to niečo zaplatiť alebo nie. Takže na jednej strane som optimista v prístupe k mladej generácie, ale neviem, či ich moderný kapitalizmus so všetkými svojimi lákadlami nedostane.
P: Aké predmety prednášate?
V: Keďže som sociológ neprekvapím tým, že prednášam Sociológiu v prvom ročníku. To je predmet, ktorý je nesmierne potrebný, lebo na ňom, aj keď si to študenti v prvom ročníku neuvedomujú, budú stavať. Učím predmety, ktoré sa samozrejme týkajú aj médií, napr. predmet Propaganda a médiá. Povedal by som, že je to moja srdcovka, pretože propaganda bola v 20. storočí všadeprítomná, rôzne médiá ju využívali, ale pravdupovediac vidíme ju aj dnes. A nie je to iba o rôznych dezinformáciách, fake news, ale je to o cielenej propagande rôznych skupín. Tu by som bol trošku kritickejší k mladšej generácii, zdá sa mi, že propagandu často nevie rozpoznať. Ako keby prestali rozumieť tomu, že v každej spoločnosti existujú skupiny ľudí, ktorí majú temné úmysly. Čiže toto je predmet, ktorý mám osobne veľmi rád. A potom samozrejme také predmety, ako je napr. Mediálna výchova, kde so študentmi veľmi podrobne rozoberáme, akým spôsobom sa dá vysporiadať s fake news alebo dokonca dnes už aj s deep fake news. Tie prichádzajú práve teraz a vďaka technológiám už aj ľudia, ktorí budú veľmi dobre vzdelaní a budú mať veľkú reflexivitu nebudú schopní rozlíšiť, čo je pravda a čo nie. Túto generáciu treba na to pripraviť, pretože ako odborníci na médiá to budú oni, ktorí budú musieť súvislosti ďalej ľuďom vysvetľovať v médiách alebo aj v oblasti manažmentu.
P: Ste prísny na svojich študentov?
V: Osobne si myslím, že ani nie. Priznám sa, že nepatrím k tým, ktorí by boli známi svojou brutalitou, ale je pravda, že potom sa niektorí sklamú pri štátniciach alebo pri obhajobách. To, čo úprimne neznášam a tam som mimoriadne prísny je plagiátorstvo. Na Slovensku sa to bohužiaľ stalo tak trošku športom a tu som veľmi prísny. Čiže keď by som mal postrašiť študentov, tak na jednej strane platí, že viem byť veľmi partnerský a kamarátsky, ale keď dôveru zneužijú, vtedy ako sa hovorí, ,,brata nepoznám“.
P: Aké predpoklady musí mať dobrý novinár?
V: Mal by mať tie isté predpoklady ako dobrý sociológ. To znamená, že by mal byť schopný vysokej reflexivity a schopnosti falzifikovať si to, čo vidí, a to aj sám pre seba. Mal by mať veľký odstup od témy, nemal mať veľk ego, ale mal by mať odstup od toho, čo si o tme myslel v minulosti a čo videl. Čiže je potrebné stále sa pýtať, či je to, čo vidím naozaj pravdou a tú pravdu má správny novinár hľadať. Novinár nemá byť nositeľom pravdy. Nič horšie sa nemôže novinárom stať, keď dopredu vedia aká je pravda a iba si vyskladajú mozaiku z nejakých informácií. Poviem konkrétny príklad, ktorý sa mi v minulosti stal, veľmi rád ho uvádzam ako príklad zlej novinárskej práce. Ako analytikovi mi volala nemenovaná redaktorka a pýtala sa ma: ,,Nemyslíte si, že..niečo..“ Hovorím: ,,Nie, toto si ja nemyslím.“ Pýta sa: ,,Vážne nie?“ Odpovedám: ,, No nie, ja si myslím v skutočnosti presný opak.“ A ona hovorí: ,,No tak nič, my zavoláme niekomu inému.“ To je ukážka toho, ako by nemala vyzerať práca novinára. On má tú pravdu hľadať. To znamená, že keď jej viacerí respondenti povedia niečo iné, ako si ona myslí, tak sa má zamýšľať nad tým, prečo jej to povedali. Ako je to možné, že to videla inak a čo za tým môže byť? A možno, že na konci toho príbehu aj tak príde s tým, že mala pravdu hneď na začiatku. Dobrý novinár je rovnako dobrý expert ako dobrý sociológ, politológ, či psychológ. A na toto občas zabúdame. Možno, že za dobrým novinárom vidíme človeka, ktorý vie pekne rozprávať. To je málo, to nestačí.
P: Aké je to byť súčasťou kolektívu, kde je aj bývalá premiérka Slovenskej národnej rady, profesorka Iveta Radičová?
V: Iveta Radičová je nesmierne inšpiratívny človek, čiže je jasné, že je príjemné stretávať sa s ňou na každodennej báze. Má hlboké porozumenie sociálnej realite, má informácie a vie ich spájať, je prirodzeným lídrom. Druhá vec je, a to hovorím s istým úsmevom, že býva náročné nesúhlasiť s bývalou premiérkou, to si asi každý vie predstaviť. Dôležité sú však aj manažérske schopnosti, no a keď niekto riadil krajinu, tak fakultu zvláda riadiť na vysokej rovni.
P: Vedieť odhadnúť druhých ľudí je veľmi ťažké, ale zároveň veľmi potrebné a dôležité. Myslíte si, že viete odhadnúť druhých?
V: Nie nevyhnutne. Sociológ nemá túto schopnosť, ale poviem to inak, aj keď to možno nebude úplne súvisieť s mojou sociologickou expertízou. Často sa spolieham na prvý dojem. A zistil som, že vždy keď som túto moju schopnosť vidieť niečo na prvý pohľad porušil a som si sám tak intelektuálne povedal, nie, musím dať ľuďom druhú šancu, určite je to iba nejaká zhoda okolností, tak vtedy som sa popálil. Niekedy v tejto súvislosti treba dať aj na nejaký ten šiesty zmysel. A v tomto zmysle to možno súvisí aj so sociologickou imagináciou, sociológia koniec koncov nie je iba veda. Takisto ako dobrý sociológ, dobrý politológ, to nie sú iba ľudia, ktorí vedia niečo šikovne napísať, publikovať, zaujímavo pozerať na svet, ale ono je to tak trošku aj umenie, istá ridaná hodnota, ktor sa nevie naučiť každý.
P: Aké sú Vaše záľuby? Máte nejaký obľúbený film? Kniha? Sú to záľuby, ktoré sa vzťahujú len na sociológiu?
V: Je to trošku inak. Sledujem viacero druhov žánrov, len tam možno hľadám niečo, čo iní nie nevyhnutne vidia. Mám rád moderné umenie, takže vždy keď prídem do nejakého nového mesta navštívim galériu moderného umenia a napĺňa ma to, ale vždy hľadám to isté. Čo ľudia tým, že vystavujú to, čo vystavujú chceli povedať, aká je ich schopnosť reflektovať samých seba, v tomto zmysle nie som rigidný. Férovo poviem a možno tým mladých ľudí šokujem a znechutím, niektoré veci mi nesedia, napr. rap. Priznám sa, že som z tej generácie, ktorá ešte rapom nebola oslovená. Nenašiel som sa v tom. Ale sociologicky analyzujem, že čo je za tým. Či je to forma vzbury proti establishmentu, proti staršej generácii, je to pre mňa generačná výpoveď. Trošku mi vadí vulgarita niektorého rapu a môj vlastný syn ma presviedča, že nie, ty tomu nerozumieš, rap je nielen agresívny, ale môže mať aj iné tváre a je faktom, že keď mi to potom ukáže, tak mu poviem, že: ,,no vieš čo, to si ma teda prekvapil, nevedel som, že aj toto môže byť rap.“ Ale to som vybral taký jeden príbeh, inak nie som rigidný v týchto veciach. Rovnako rád si vypočujem dobrú operu a keď ma na vážnej hudbe niečo nebaví, tak to poviem veľmi otvorene, že mi to skrátka nesadlo.
______
Doc. PhDr. Michal Vašečka, PhD. je vzdelaním sociológ, odborne sa zameriava na etnické, rasové a migračné štúdiá, ako aj otázky populizmu, extrémizmu a občianskej spoločnosti. Je programovým riaditeľom Bratislava Policy Institute od roku 2017, v pozícii docenta Michal Vašečka pôsobí od roku 2015 na Bratislava International School of Liberal Arts (BISLA) a na Paneurópskej vysokej škole v Bratislave od roku 2018. V minulosti Michal Vašečka pôsobil na Fakulte sociálních studií Masarykovej Univerzity v Brne (2002-2017) a na Fakulte sociálnych a ekonomických vied Univerzity Komenského v Bratislave (2006-2009). Ako visiting scholar pôsobil na New School University v New Yorku (1996-1997), na University of London (1998), na Georgetown University vo Washingtone DC (2008-2009), na University of Michigan v Ann Arbor (2015) a ako ISGAP Scholar-In-Residence na Oxford University (2016).
Michal Vašečka je zakladateľom a bývalým riaditeľom (2006-2012) Centra pre výskum etnicity a kultúry (CVEK). V rokoch 1998-2005 pôsobil v think-tanku Inštitút pre verejné otázky (IVO) v pozícii programového riaditeľa, zaoberal sa analýzou transformačného procesu s dôrazom na analýzu menšinovej problematiky a štúdium občianskej spoločnosti. Bol konzultantom Svetovej banky v rokoch 2000-2008 a rokoch 2011-2012. Od roku 2012 pôsobí Michal Vašečka ako zástupca Slovenskej republiky v European Commission Against Racism and Intolerance (ECRI) pri Rade Európy v Strasbourgu. Od roku 2017 je podpredsedom medzivládneho Výboru na elimináciu rasizmu, antisemitizmu, xenofóbie a všetkých foriem intolerancie (VRAX). V rokoch 2010-2017 bol Michal Vašečka predsedom Rady Fulbrightovej Komisie na Slovensku. Od roku 2010 je členom Poradného výboru European Centre for Minority Issues vo Flensburgu. Od roku 2017 je prezidentom Prezídia Platformy na podporu zdravia marginalizovaných skupín. Michal Vašečka je od roku 2016 predsedom Redakčnej rady Denníka N. V rokoch 2012-2016 bol členom Poradného výboru Aspen Review Central Europe, od roku 2016 je členom jeho Redakčnej rady. V roku 2018 sa Michal Vašečka stal laureátom Ceny ministra spravodlivosti SR za výnimočný prínos v oblasti ľudských práv.
Ponuka bakalárskeho štúdia Ponuka magisterského a inžinierskeho štúdia Online prihláška
<<< Späť