Toho sa bojím a z toho mám strach: Aké traumy z detstva si nesiete so sebou vy?
Strach je prirodzená, vrodená ľudská emócia. Je pre nás evolučne výhodná, pretože sme sa veľakrát vďaka nej dokázali (a dokážeme) vyhnúť život ohrozujúcemu nebezpečenstvu. Niektorých vecí či udalostí sa bojíme všetci, iné zase vyvolávajú strach len u určitej skupiny ľudí. Niektoré udalosti tiež môžu nadobúdať až traumatický charakter, a pokiaľ sa s týmito traumami ďalej nepracuje, môžu vám v živote spôsobovať množstvo nepríjemností. Vyvoláva vo vás určitá vec či situácia nadmerný, ba až neprimeraný strach? Trpíte nejakou fóbiou? Potom stojí za to zamyslieť sa, ako a kedy mohol tento nadmerný strach či fóbia vzniknúť, a či ste v detstve zažili nejaké traumy, ktoré s tým môžu súvisieť.
Nie každý zlý zážitok, vyvolávajúci strach, je traumou
Na začiatok je dobré si povedať, že nie všetko zlé, čo sa človeku v živote stane, je charakterizované ako trauma. Vždy je potrebné brať do úvahy viacero faktorov, ktoré tiež vplývajú na závažnosť danej udalosti a jej vplyv na psychiku človeka: nakoľko bolestivá či zraňujúca pre vás bola (alebo stále je) daná udalosť, či sa diala opakovane alebo jednorazovo, či ste vtedy pociťovali ohrozenie na živote, či danú udalosť spôsobil blízky človek alebo neznámy, prípadne či ku tejto udalosti vôbec došlo v dôsledku konania druhého človeka alebo nie (napr. prírodné katastrofy). Podstatné je aj to, či ste sa vtedy cítili bezmocne alebo ste mali pocit kontroly nad situáciou. Trauma je definovaná ako emocionálna odpoveď človeka na určitú situáciu či skúsenosť, ktorá v ňom vyvolala hrôzu. Táto emocionálna odpoveď je však pre človeka preťažujúca. Jeho mozog danú situáciu nedokázal spracovať, a aj keď už sa nachádza mimo tejto situácie a okolností, mozog sa nedokáže „upokojiť“, pretože je stále preťažený. Ešte horšie dôsledky pre mozog a psychiku človeka má trauma, ktorá sa deje opakovane. Vždy však danú skúsenosť treba posudzovať individuálne, pretože čo pre niekoho nemuselo byť traumatizujúce, pre iného byť môže.
Máte nadmerný strach z určitých vecí? Môže ísť o fóbiu
Pokiaľ sa príliš bojíte nejakej veci, kedy váš strach nie je úplne primeraný situácii – napríklad máte hrôzu z maličkého pavúka, ktorý vám nemôže nijak ublížiť, pravdepodobne ide o fóbiu. Fóbia je iracionálny a neprimerane silný strach z určitého objektu alebo situácie. Fóbií existuje naozaj mnoho, no zväčša sa za nimi ukrýva ešte niečo iné než iba strach z konkrétnej veci alebo situácie. Je nutné rozlišovať strach, ktorý máme vrodený ako základnú emóciu a je pre nás evolučne výhodný a užitočný, a strach, ktorý je naučený. Ak sa napríklad bojíte spomínaných pavúkov, možno ide o naučený strach, kedy vás mohla v detstve matka vyľakať pri pohľade na pavúka, prípadne sa ho sama veľmi zľakla vo vašej prítomnosti a tento strach preniesla na vás. Psychoanalytické teórie však hovoria ešte o niečom v spojitosti s fóbiami: strach z niečoho, čo je príliš zúzkostňujúce a neprijateľné, človek vytesnil do svojho nevedomia, a tam tento silný negatívny náboj (ktorý nikam nezmizol, len bol vytesnený), dostal podobu strachu z niečoho, čo je pre človeka prijateľnejšie. Napríklad človek môže mať v detstve silný strach zo svojej matky alebo z toho, že ho emočne „pohltí“, a tento strach potom nevedome presunie na iný objekt – na pavúkov.
Trauma môže mať za následok posttraumatickú stresovú poruchu (PTSD)
Stáva sa aj to, že po tom, čo človek zažije traumatickú udalosť, sa uňho môže rozvinúť posttraumatická stresová porucha. Prítomné sú uňho tzv. flashbacky, teda záblesky živých spomienok na traumatickú udalosť, snaha vyhnúť sa všetkému, čo túto udalosť človeku môže čo i len okrajovo pripomínať, neschopnosť spomenúť si na určité veci týkajúce sa traumatickej udalosti v dôsledku disociatívnej amnézie, prítomné sú tiež u človeka kognitívne zmeny a zmeny v nálade, podráždenosť, neschopnosť prežívať pozitívne emócie a objavujú sa aj nočné mory. Keď človek zažíva traumatické udalosti opakovane počas dlhšieho obdobia, prípadne zažíval fyzické, psychické týranie alebo emočné či fyzické zanedbávanie, môže sa uňho rozvinúť komplexná posttraumatická stresová porucha. V oboch prípadoch (PTSD aj komplexnej PTSD) je potrebné vyhľadať odbornú psychologickú či psychoterapeutickú pomoc. Existujú tiež psychoterapeutické smery, ktoré boli špeciálne vytvorené na liečenie posttraumatickej stresovej poruchy alebo traumy vo všeobecnosti, patrí sem tzv. EMDR terapia.
Keď sa chceš o traume a strachu dozvedieť viac, študuj psychológiu na PEVŠ!
Štúdium psychológie na Paneurópskej vysokej škole ti ponúkne mnoho odborných informácií napríklad aj o psychotraume, fóbiách a psychologickej práci s nimi. Na PEVŠ získate v rámci štúdia individuálny a profesionálny prístup, ktorý je zároveň ľudský a empatický. Podajte si online prihlášku už teraz, stačí kliknúť sem.
<<< Späť