Trestný čin, priestupok, zločin: Aký je medzi nimi rozdiel?

Trestný čin, priestupok či zločin. Po prečítaní týchto pojmov je pravdepodobne každému jasné, že označujú protiprávne konania. Napriek tomu však nejde o synonymá. Pre ich správne pochopenie je ich navzájom potrebné rozlišovať.

Priestupok predstavuje z tejto skupiny najmenej závažné protiprávne konanie. Právnu úpravu viažucu sa na priestupky nachádzame najmä v zákone č. 372/1990 Zb. o priestupkoch. Priestupkom je zavinené konanie ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v zákone o priestupkoch, alebo v inom zákone, ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov, alebo o trestný čin. Medzi priestupky zaraďujeme napr. priestupky proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky (napr. prekročenie max. povolenej rýchlosti).

Trestné činy predstavujú závažnejšie protiprávne konania než priestupky. Ich právnu úpravu nachádzame ucelenú v Trestnom zákone č. 300/2005 Z.z. Iný zákon trestné činy neupravuje. Vyšetrovanie trestných činov a súdne konanie upravuje Trestný poriadok č 301/2005 Z.z.  Trestným činom je protiprávne konanie, ktorého znaky sú uvedené v Trestnom zákone. Najznámejšími trestnými činmi sú napr. vražda, znásilnenie, podvod či krádež. Existujú 2 druhy trestných činov a to prečiny a zločiny. Ich rozdiel spočíva v ich závažnosti, pričom zákon na ich odlíšenie využíva zavinenie alebo výšku trestnej sadzby. Pokiaľ je trestný čin spáchaný z nedbanlivosti, vždy budeme hovoriť, že ide o prečin. Prečinom je ale rovnako aj trestný čin spáchaný úmyselne, za ktorý je podľa zákona  možné uložiť trest odňatia slobody, ktoré horná hranica neprevyšuje 5 rokov. Ak však ide o úmyselný trestný čin, za ktorý je možné uložiť trest odňatia slobody s hornou hranicou vyššou ako 5 rokov, pôjde o zločin. Ako príklad možno uviesť trestný čin znásilnenia, za ktorý je možné uložiť páchateľovi trest odňatia slobody o vo výmere 5 až 10 rokov. Jeho horná hranica je 10 rokov, čo je viac ako 5, takže pôjde o zločin. Existuje ešte druh zločinov, ktoré sa nazývajú obzvlášť závažnými zločinmi. Ide o také zločiny, za ktoré je možné páchateľovi zložiť trest, ktorého dolná hranica je minimálne 10 rokov.

Pre spáchanie priestupku ale, aj trestného činu sa vyžaduje zavinenie. Zvyčajne postačuje, aby bol priestupok spáchaný z nedbanlivosti, avšak v určitých prípadoch zákon ustanovuje, že niektoré priestupky môže byť spáchané len úmyselne. Naopak, pri trestných činoch sa vyžaduje aby boli spáchané úmyselne, avšak zákon ustanovuje, pri ktorých trestných činoch je možné aj ich nedbanlivostné spáchanie. Priestupok/Trestný čin je spáchaný z nedbanlivosti, ak páchateľ vedel, že môže svojím konaním porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal na to, že tento záujem neporuší alebo neohrozí, alebo ak nevedel, že svojím konaním môže porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom, hoci to vzhľadom na okolnosti a na svoje osobné pomery vedieť mal a mohol. Priestupok/Trestný čin je spáchaný úmyselne, ak páchateľ chcel svojím konaním porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom alebo ak vedel, že svojím konaním môže porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom, a pre prípad, že ho poruší alebo ohrozí, bol s tým uzrozumený.

Zodpovednosť za priestupok môže byť vyvodená len voči osobe, ktorá v čase jeho spáchania mala aspoň pätnásť rokov. Voči mladšej osobe takúto zodpovednosť za priestupok vyvodiť nemožno Na rozdiel od priestupkov, za spáchanie trestného činu je možné vyvodiť trestnú zodpovednosť aj voči štrnásťročným páchateľom. V jednom prípade je však veková hranica trestnej zodpovednosti posunutá na dovŕšenie pätnásteho roku veku a to pri trestnom čine sexuálneho zneužívania.

Okrem týchto osôb nenesú priestupkovú a trestnú zodpovednosť ani osoby, ktoré pre duševnú poruchu nemohli v čase svojho konania rozpoznať, že ohrozujú alebo porušujú zákonom chránený záujem, alebo nemohli ovládať svoje konanie.

Pokiaľ ide o sankcie, tak za priestupok možno uložiť len pokarhanie, pokutu, zákaz činnosti a prepadnutie veci. Za spáchanie priestupku teda nemožno uložiť trest odňatia slobody, ktorý je typický trestom v prípade spáchania trestného činu. Sankciami za spáchanie trestného činu sú tresty a ochranné opatrenia. Medzi tresty patrí napr. trest odňatia slobody, trest domáceho väzenia, trest zákazu činnosti či peňažný trest a iné. Medzi ochranné patrenia patrí napr. prepadnutie veci či ochranné liečenie a pod.

Priestupky prejedávajú správne orgány, zvyčajne okresné úrady. Rozhodnutiu o priestupku predchádza ústne pojednávanie za účasti obvineného z priestupku. Voči rozhodnutiu o priestupku je možné podať odvolanie. O niektorých priestupkoch však nie je potrebné pojednávať a rozhodovať. Pokaľ bol totiž priestupok spoľahlivo zistený a obvinený z priestupku je ochotný zaň zaplatiť pokutu, je možné uložiť mu pokutu v tzv. blokovom konaní. Ako príklad možno uviesť vodiča, ktorý šiel v obci rýchlosťou 80 km/hod. (teda prekročil povolenú rýchlosť v obci o 30km/hod) a  následne ho preto zastavila policajná hliadka. Vodič sa dopustil priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. h) bod. 2 zákona o priestupkoch, za ktorý mu môže byť uložená pokuta od 150 do 600€, alebo v blokovom konaní pokuta od 30 do 400€. Pokiaľ vodič súhlasí so zaplatením blokovej pokuty, je to pre neho finančne výhodnejšie ako keby mu mala byť sankcia uložená po prejednaní priestupku.

O vine a treste za spáchanie trestného činu môžu v Slovenskej republike rozhodovať len súdy. Deje sa tak po podaní obžaloby na obvineného prokurátorom. Súd o vine a treste rozhoduje najčastejšie na hlavnom pojednávaní, avšak v jednoduchších prípadoch môže byť rozhodnuté aj trestným rozkazom bez pojednávania. Pokiaľ sa prokurátor rozhodne s obvineným uzatvoriť dohodu o vine a treste, takáto dohoda podlieha schváleniu súdom.

<<< Späť